Daň z príjmov – ďalšie zmeny
14. 8. 2023
Cieľom novely zákona o dani z príjmov je znížiť daňovo-odvodovú záťaž v súvislosti s predajom virtuálnych mien, a tým zjednodušiť ich používanie v bežnom živote.
Zákon si kladie za cieľ i významným spôsobom uľahčiť investovanie a sporenie bežným občanom, a to aj v rámci dlhodobého investičného sporenia, či pripravovaného celoeurópskeho dôchodkového sporenia, keďže súčasné zdaňovanie príjmov z cenných papierov je vo významnom rozpore s cieľom podporovať dobrovoľné formy sporenia na dôchodok.
Znížilo sa daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe tzv. časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa bude príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 %. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) spolu s ostatnými príjmami. V zákone o cenných papieroch sa zdvojnásobuje maximálna výška prostriedkov, ktorú možno v rámci dlhodobého investičného sporenia investovať za jeden kalendárny rok.
V zákone o kolektívnom investovaní sa rozširuje okruh investorov, ktorí môžu investovať do alternatívnych investičných fondov a zvyšuje sa podiel majetku, ktorý môžu mať takéto fondy od kvalifikovaných investorov.
Účelom zmeny zákona o zdravotnom poistení je oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie z príjmu z predaja virtuálnej meny, ak virtuálna mena nebola súčasťou ich obchodného majetku, a to bez ohľadu na tzv. časový test.
K
Pošta zruší vyše 700 pracovných miest
13. 1. 2021
Slovenskú poštu čakajú v tomto roku zásadné reformy. Prvým krokom bude úprava organizačnej štruktúry a pracovných miest. V prvej fáze sa rušenie pracovných miest alebo zmena dohodnutých pracovných podmienok dotkne približne 1500 zamestnancov pošty, zrušených bude 756 nadbytočných pracovných miest. Vedenie pošty pritom po rozhovoroch s odborármi ustúpilo z pôvodného plánu prepustiť viac ako 900 zamestnancov. Informovala o tom hovorkyňa pošty Iveta Dorčáková s tým, že ide o dlhodobo plánované rozhodnutie, ktoré nesúvisí s pandémiou.
Toto rozhodnutie podľa hovorkyne prichádza po predbežných rokovaniach s poštovými odborármi. Cieľom je modernizácia spoločnosti po vzore okolitých krajín, zvýšenie efektivity a skvalitnenie služieb klientom.
"Slovenská pošta v súčasnosti zamestnáva 12 894 zamestnancov s výkonom práce vo všetkých častiach Slovenska. Spolu s kolegami sme pripravili komplexný transformačný plán vrátane digitalizácie služieb, modernizácie infraštruktúry logistickej siete a zvýšenia kapacity v balíkovom segmente, reorganizácie a zefektívnenia doručovania zásielok a ďalšie opatrenia, ktoré v budúcnosti donesú vyššiu kvalitu služieb našim klientom. Jeho súčasťou je, žiaľ, aj zníženie počtu pracovných miest," skonštatoval predseda predstavenstva Slovenskej pošty Martin Ľupták.
Pri ostatných pracovných miestach dôjde k zmene týždenného pracovného času alebo k zmene pracovného zaradenia zamestnancov.
Zamestnancom, ktorých sa dotkne zmena organizačnej štruktúry, no nedochádza k zrušeniu ich pracovného miesta, ale k zvýšeniu pracovného času, bude zvýšená základná mzda.
"Celá reforma fungovania poštových služieb na Slovensku má niekoľko krokov, toto je iba prvý z nich. V priebehu niekoľkých týždňov budeme informovať o celej komplexnej reforme," priblížil Ľupták.
V
Zmeny zákona o sociálnom poistení novelou zákona č. 317/2018 Z. z.
7. 1. 2021
Od 1. 1. 2021 prinieslo zmenu niektorých ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení až 5 noviel. Zákonom č. 317/2018 Z. z. sa mení viacero ustanovení. Aj keď ide o novelu z roku 2018, zmeny nadobudli účinnosť 1. 1. 2021.
• Do charakteristiky zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, radená i fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, okrem zákonom vymedzených osôb aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá má priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek alebo invalidný výsluhový dôchodok.
• Pod pojem iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je možné zahrnúť otca dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, otca dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, manžela matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, otca dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok, manželku otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo fyzickú osobu, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
• Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej SZČO), ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.
• Vymeriavací základ za obdobie uvedené v § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca, a mesačne najviac v sume maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou platného v kalendárnom roku, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca. Tento vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
• Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, deň vrátenia nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V prípade, že si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne zásielku počas odbernej lehoty, deň vrátenia nedoručenej zásielky organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
• Sociálna poisťovňa pridelí identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca, ktorý je k 1. januáru 2021 v právnom vzťahu k zamestnávateľovi a zamestnávateľ z tohto dôvodu prihlásil zamestnanca pred 1. januárom 2021 do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, a sprístupní ho zamestnávateľovi do 31. januára 2021.
K
Zmeny zákona o sociálnom poistení novelou zákona č. 467/2019 Z. z.
7. 1. 2021
Novela zákona č. 467/2019 Z. z. priniesla okrem zmien účinných v roku 2019 aj zmeny účinné od 1. 1. 2021.
• Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby, ktorá nevyhnutne potrebuje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti a od 91. dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby vyžadujúcej ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí danej osoby do skončenia tohto ošetrovania.
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie rovnako ako zamestnancovi, ale aj obdobia, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO a obdobia trvania dobrovoľnej vojenskej prípravy, ak v tomto období podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.
• Poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela či manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby (§ 12b zákona č. 576/2004 Z. z. v platnom znení), ak neprejavil písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom, prípadne sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia [§ 2 ods. 1 písm. m) a n) a § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v platnom znení], predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, resp. bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode zákona č. 461/2003 Z. z. v z.n.p. len raz a len jednému poistencovi a v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi, osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode citovaného právneho predpisu len raz a len jednému poistencovi.
Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tej istej fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto ošetrovného v tomto období vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní.
• Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu.
Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého sa im poskytuje materské, od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania zákonom uvádzanej fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14 dní od uvedenej starostlivosti a od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania.
• Ak potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020 alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) vznikla pred 1. januárom 2021 a trvá aj po 31. decembri 2020, prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca alebo povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO z dôvodu potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti a vylúčenie povinnosti platiť poistné z dôvodu potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti sa posudzuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020.
K
Rozsiahla novela zákona o dani z príjmov prináša od nového roka viaceré zmeny
2. 1. 2021
Viaceré zmeny prináša od Nového roka rozsiahla novela zákona o dani z príjmov. Zavádzajú sa ňou ďalšie opatrenia v rámci boja s daňovými únikmi, aby fyzické osoby nevyvážali svoje príjmy do daňových rajov. Tiež sa rozširujú benefity pre daňovníkov, ktoré im poskytuje finančná správa. Zároveň sa ruší zvýhodnenie 13. a 14. platov, upravuje sa aj daňový bonus.
Novelou zákona sa zavádzajú pravidlá pre zdaňovanie príjmov kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC spoločností) aj u fyzických osôb. Zmena má zabrániť tomu, aby sa fyzické osoby vyhli plateniu daní a svoje príjmy vyvážali do daňových rajov. Odklonenie príjmov do zahraničných spoločností je relatívne ľahko dosiahnuteľné, napríklad jednoduchým presmerovaním fakturácie za služby reálne vykonané na Slovensku alebo presunom právneho vlastníctva aktív alebo relatívne mobilných funkcií, ktoré generujú príjem. Takéto prípady sa často týkajú schránkových firiem. Novela má priniesť aj pozitíva pre fyzické osoby-podnikateľov a právnické osoby, ktorým bude správca dane zasielať oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov. "Rovnako pozitívne ovplyvní aj daňovníkov-právnické osoby, ktoré nebudú musieť vykonávať vyrovnanie preddavkov zaplatených do lehoty na podanie daňového priznania," priblížil rezort financií.
V