Daň z finančných transakcií
20. 1. 2025
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom ustanovilo konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Pri prijímaní opatrenia sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty. Zákon je ustanovený tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Zákonom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní. Súčasne sa v ostatných článkoch vykonávajú súvisiace úpravy nevyhnutné pre zavedenie tejto dane do praxe.
K
Koľko zarábajú Slováci? Mzdy porážajú infláciu iba v troch sektoroch
13. 7. 2023
Po zohľadnení dvojcifernej inflácie reálne zárobky vzrástli v ubytovaní, ďalej vo vybraných službách a tiež pracovníkom reštaurácií a pohostinstiev.
Príjmy zamestnancov vo väčšine odvetví slovenskej ekonomiky rástli v máji pomalšie ako inflácia, reálne zárobky stúpli len v troch z desiatich sektorov.
V absolútnom vyjadrení si najviac, medziročne o 17 percent, prilepšili pracovníci v ubytovacích službách. Naopak, v stavebníctve sa mzdy zvýšili len o 1,4 percenta.
Po zohľadnení dvojcifernej inflácie reálne zárobky vzrástli v ubytovaní, ďalej vo vybraných službách a tiež pracovníkom reštaurácií a pohostinstiev. V ostatných sektoroch klesli, v stavebníctve takmer o desatinu.
Zníženie kúpyschopnosti väčšiny pracovníkov sa už niekoľko mesiacov prejavuje tiež napríklad v tržbách slovenského maloobchodu, ktoré v máji reálne klesli v medziročnom porovnaní štvrtý mesiac v rade.
Naďalej hodnotu miezd výrazne "decimovala" vysoká inflácia. V ubytovaní boli reálne mzdy medziročne vyššie o 4,4 percenta, vo vybraných trhových službách o 3,3 percenta a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,4 percenta. V ostatných odvetviach reálne mzdy medziročne poklesli. Najviditeľnejšie v stavebníctve až o viac ako deväť percent, a tiež v informáciách a komunikácii o 7,4 percenta.
Nominálna mesačná mzda v súhrne za päť mesiacov roka 2023 vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach, v siedmich z nich dvojciferným tempom. Po započítaní vplyvu inflácie od začiatku roka rast reálnych miezd zaznamenalo len ubytovanie o 4,2 percenta a veľmi mierne aj podniky pôsobiace v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. V ostatných odvetviach mali zamestnanci nižšiu reálnu hodnotu miezd. Reálne mzdy najviac poklesli v informáciách a komunikácii o viac ako šesť percent, v priemysle a aj v doprave a skladovaní takmer o štyri percentá.
V
Štát a samosprávy sa odtrhli od reality. Mzdy ich zamestnancov rastú rýchlejšie ako vo firmách
13. 7. 2023
Kým v roku 2012 bol priemerný plat vo firmách rovnaký ako v štátnej a verejnej sfére, dnes už je tento rozdiel väčší ako 200 eur v neprospech súkromného odvetvia.
Mzdy v štátnej a verejnej správe rastú čoraz rýchlejšie než v súkromnom sektore. Dokonca sa rozdiel medzi nimi za posledné roky neustále zväčšuje. Takýto vývoj však nie je dlhodobo udržateľný a naznačuje, ako sa hospodárenie štátu úplne odpútalo od ekonomickej reality.
Kým v roku 2012 bol priemerný plat vo firmách rovnaký ako v štátnej a verejnej sfére, dnes už je tento rozdiel väčší ako 200 eur v neprospech súkromného odvetvia, pričom práve ten financuje štát.
Mzdy vo verejnom sektore v minulosti rástli rýchlejšie ako v súkromnom. Aj keď vlani to tak už nebolo, pretože štát vysokú infláciu do valorizácie miezd svojich pracovníkov premietol až v tomto roku. Je to preto, že štát mzdy svojich zamestnancov dokáže určovať takpovediac od stola a v mnohých funkciách dovtedy ponúkal a dodnes ponúka naozaj neprimerane nízke mzdy.
Sektor aktuálne neponúka taký vysoký rast platov aj preto, že rýchlejšie rastie jeho ziskovosť. Väčšia časť ekonomického koláča smeruje k firmám ako k zamestnancom. Predchádzajúce roky to však bolo zase naopak – mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce...
B
Výrobcom liehovín na Slovensku sťažila podnikanie výrazne vyššia daň
10. 7. 2023
Najviac výrobcov alkoholických nápojov pôsobí v Bratislavskom kraji, za ním nasledujú Nitriansky a Trnavský kraj.
Na Slovensku v súčasnosti pôsobí spolu 147 subjektov, ktoré sa zaoberajú výrobou alebo miešaním liehovín. Z toho je 96 firiem, či už akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným, a zvyšných 51 subjektov predstavujú podnikatelia – fyzické osoby.
V porovnaní s celkovými číslami za minulý rok sa počet liehovarníkov mierni znížil, keďže v roku 2022 pôsobilo na Slovensku spolu 149 takýchto subjektov. Z toho bolo 97 firiem a 52 podnikateľov. Oproti roku 2021 však možno hovoriť o náraste, keďže vtedy sa výrobou a miešaním liehovín zaoberalo spolu 139 subjektov, z čoho bolo 89 spoločností a 50 fyzických osôb.
Výrobcovia liehovín sa na Slovensku musia od apríla tohto roka popasovať so zvýšenou sadzbou spotrebnej dane na lieh, ktorá stúpla o 30 percent. Pôvodne platná základná sadzba dane 1080 eur na hektoliter 100 percentného alkoholu je tak po novom 1404 eur. V roku 2022 pritom vybrala finančná správa spotrebnú daň z liehu v celkovej výške 235,9 milióna eur...
B
Ministerstvo financií navrhuje nový systém oslobodenia od DPH na území EÚ pre malé podniky
7. 7. 2023
Ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o DPH. Tá má priniesť opatrenia, ktoré odbúrajú časť byrokracie pre podnikateľov.
Ministerstvo navrhuje nový systém, ktorým by malé podniky mohli využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte EÚ. Informoval o tom rezort.
„Zdaniteľné osoby, ktoré splnia ustanovené obratové podmienky, sa oproti súčasnému stavu nebudú musieť registrovať pre daň v iných členských štátoch, v ktorých len v malom rozsahu vykonávajú ekonomickú činnosť. Nebudú tak zaťažené náročnými administratívnymi povinnosťami, ktoré im vyplývajú z národných legislatív,“ priblížilo ministerstvo.
Ministerstvo navrhuje zaviesť aj samozdanenie pri dovoze tovaru z tretích štátov do tuzemska. Colnému úradu by tak daňové subjekty pri dovoze z tretej krajiny neplatili žiadnu daň.
Uvádzali by ju v daňovom priznaní, v ktorom si súčasne uplatnili aj právo na jej odpočítanie.
Platitelia dane v prípade uplatnenia práva na odpočítavanie dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu by nemuseli na faktúru čakať. Novela zákona prináša možnosť preukázať nárok aj inými dokladmi.
B