Daň z finančných transakcií
20. 1. 2025
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a vysoké zadĺženie Slovenska sa zákonom ustanovilo konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa prispeje k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky.
Pri prijímaní opatrenia sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi dotknuté daňové subjekty. Zákon je ustanovený tak, aby mal čo najmenšie negatívne vplyvy na prevažnú väčšinu obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahol všetky relevantné subjekty. Zákonom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní. Súčasne sa v ostatných článkoch vykonávajú súvisiace úpravy nevyhnutné pre zavedenie tejto dane do praxe.
K
Zníženú DPH v gastrosektore by mohli od januára využívať tisícky firiem
27. 12. 2022
Na Slovensku aktuálne podniká 21 805 podnikateľských subjektov v reštauračnej oblasti, ktorým by od januára mohlo v podnikaní pomôcť zníženie dane z pridanej hodnoty na desať percent. Od roku 2020 je počet spoločností v gastrosektore najvyšší, keď za toto obdobie vzrástol o približne 900 subjektov, vyplýva to z analýzy poradenskej spoločnosti Dun & Bradstreet. Nižšia DPH je ale určená pre firmy s obsluhou a konzumáciou priamo v priestoroch podniku.
Z celkového počtu firiem je 10 127 akciových spoločností a spoločností s ručením obmedzeným a 11 678 živnostníkov. "Napriek prírastku v počte podnikateľov platí, že gastrosektor je výrazne sužovaný už tretí rok po sebe. Vysoké ceny energií, surovín a ďalších vstupov núti podniky na jednej strane zvyšovať ceny, na druhej strane tým prichádzajú o zákazníkov, ktorí nechcú alebo nemôžu rast cien akceptovať. Pre niektoré podniky to môže mať fatálne následky," upozornila analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová.
V gastrosektore zaniklo za posledné tri roky 2885 subjektov, z čoho 2353 bolo živnostníkov. Štěpánová priblížila, že najviac subjektov, a to viac ako tretina zo všetkých, zaniklo v minulom roku. "Odhadujeme, že budúci rok bude pre gastropodniky rovnako negatívny, ako obdobie pandémie," uviedla Štěpánová. Zároveň však podotkla, že len v tomto roku na Slovensku vzniklo v reštauračnom biznise 710 nových živnostníkov a 508 firiem. V oboch prípadoch ale ide o najnižšie číslo od roku 2020.
V
Do konca roka zdravotníci dostanú 2500 eur, tvrdí Ministerstvo zdravotníctva
16. 12. 2022
Stabilizačný príspevok bude zdravotníkom vyplatený na dvakrát, do konca roka dostanú 2500 eur. Druhá časť príspevku sa vyplatí v závislosti od prijatia alebo neprijatia legislatívnej úpravy, ktorá má zabezpečiť oslobodenie od zdravotných a sociálnych odvodov.
Jej platnosť je závislá od schválenia Národnou radou a podpisu prezidentky Zuzany Čaputovej. Informovala o tom hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková.
V
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na zákon o pomoci v hmotnej núdzi
9. 12. 2022
Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi medzi osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, patria rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy.
To znamená, že od 1. Januára 2023 by sa mali posudzovať pre uvedené účely aj rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktorí majú príjem do 350,00 eur.
V súvislosti s pomocou v hmotnej núdzi je potrebné spomenúť, že jednou z podmienok na tzv. Aktivačný príspevok, ktorý je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce, je skutočnosť že výška príjmu zo závislej činnosti člena domácnosti je najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy [viď § 12 ods. 3 písm. A) zákona o pomoci v hmotnej núdzi].
Ďalej v zmysle § 16 ods. 1 písm. A) zákona o pomoci v hmotnej núdzi platí, že tzv. Osobitný príspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorému vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a jeho dohodnutý príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy.
V
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na priemerný zárobok zamestnanca
5. 12. 2022
V zmysle § 134 ods. 5 zákonníka práce v prípade, že priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu výške minimálnej mzdy.
Obdobne v prípade, že odmeňovanie zamestnancov nie je dohodnuté v kolektívnej zmluve a zistený priemerný zárobok zamestnanca je nižší ako príslušný minimálny mzdový nárok, zamestnávateľ je povinný tento priemerný zárobok upraviť na výšku zodpovedajúcu sadzbe príslušného minimálneho mzdového nároku.
K