Čistá minimálna mzda v roku 2023
2. 12. 2022
Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 reálne príde na účet.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. Januára 2023 bude hrubá minimálna mesačná mzda predstavovať 700 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.
Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. Stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:
• zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
• sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 65,80 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur.
Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 93,80 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 79,80 eur.
Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 700 - 93,80 = 606,20 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 410,24 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.
Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 606,20 - 410,24 = 195,96 €. Pri 19 % sadzbe dani z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 37,23 eur.
Čistá minimálna mzda
Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2023 = 700 - 93,80 - 37,23 = 568,97 eur.
K
Poistiť si možno aj stratu zamestnania alebo úver
10. 2. 2009
Takéto poistenie však nie je jednoduché získať. Človek totiž musí splniť niekoľko podmienok. Napríklad uplynutie určitého času od uzavretia zmluvy, určité nepretržité trvanie nezamestnanosti a podpora nezamestnaného maximálne po dobu jedného roka.
Poisťovňa môže poistenému za dohodnutých podmienok vyplácať v čase
nezamestnanosti mesačný dôchodok vo výške mesačnej splátky úveru, resp.
alikvotnej časti splátky úveru pripadajúcej na jeden mesiac.
Podobne ako práca sa dá poistiť aj hypotéka alebo úver. A to nielen z dôvodu
straty zamestnania, ale aj pri dlhodobejšie trvajúcej práceneschopnosti.
Počet záujemcov o takéto poistenie aj napriek postupujúcej finačnej kríze
zatiaľ zásadným spôsobom nerastie.
Zástupcovia živnostníkov navrhujú vlastné opatrenia pre oblasť malého podnikania
10. 2. 2009
Sú medzi nimi dlhodobejšie opatrenia, návrhy, ktoré by mohli pomôcť okamžite aj niektoré rizikové opatrenia. Návrhy sa týkajú DPH aj minimálnej mzdy a odvodov.
Medzi navrhnutými opatreniami je napríklad zníženie hranice pre registráciu DPH
zo 49-tisíc eur na približne 34-tisíc eur a rozšírenie DPH na niektoré tovary,
ktoré si platiteľ môže uplatniť. Živnostníci by uvítali aj inštitút paušálneho
zdanenia, ktorý zanikol po zavedení rovnej dane. Rozložením štátnej podpory na
dlhšie obdobie by sa zase eliminovali možnosti špekulácií pri zakladaní
živností.
Pri stanovovaní výšky odvodov nadhodili živnostníci aj problém ich
previazanosti na minimálnu mzdu. Vláda prisľúbila, že sa pokúsi nájsť inú
veličinu, od ktorej sa budú odvody vypočítavať. Krízové obdobie by mohlo
urýchliť odluku stanovovania odvodov z výšky minimálnej mzdy.
Konkrétnejšie návrhy živnostníkov by mala prerokovať Rada pre hospodársku
krízu.
Finančné ústavy môžu klientom zmeniť splátkový kalendár
9. 2. 2009
Finančné inštitúcie pocítili vyšší záujem svojich klientov o zmenu splátkového kalendára. A to nielen pre stratu zamestnania ale aj preto, že im klesol plat.
Hovorcovia bánk pripúšťajú, že počet ľudí, ktorí budú musieť
prehodnotiť svoju situáciu, sa vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu zvýši.
Svojim klientom odporúčajú, že ak sú si vedomí toho, že sa im znižujú príjmy a
mohli by mať problémy so splácaním úverov, rozhodne by mali kontaktovať svoju
stavebnú sporiteľňu alebo banku a mali by sa snažiť nájsť riešenie prijateľné
pre obidve strany. Najhoršie je neurobiť nič. Finančné ústavy majú možnosť
zmeniť zmluvné podmienky, odložiť splátky, predĺžiť amortizáciu úveru a
dohodnúť ďalšie zmeny splátkových kalendárov v rozsahu všetkých úverových
produktov pre obyvateľstvo.
Hovorcovia týchto inštitúcií zároveň konštatujú, že platobná
disciplína klientov, ktorí čerpajú úvery, je veľmi dobrá a poctivosť splácania
sa pri žiadnom produktovom segmente nezhoršila. Najspoľahlivejší sú tí, ktorí
si peniaze požičali na zabezpečenie bývania.
K úplnému zrušeniu poplatkov za výmenu mincí možno nedôjde
9. 2. 2009
Poslaneckú novelu na úplné zrušenie poplatkov kritizovala Národná banka Slovenska aj rezort financií.
Ten presadzuje obmedzenie poplatkov
len do určitého počtu kusov pri výmene, časové obmedzenie zrušenia poplatkov,
či regulovanie ceny iba pri vklade na bežný účet. Trvalé riešenie na dočasnú
krízu za nešťastné považuje aj Slovenská banková asociácia.
Príčinou aktuaálneho stavu je nadmerné predzásobenie podnikateľov a
obyvateľov mincami v priebehu minulého roka. Ak by prešla poslanecká novela v
predloženom znení, Slovensko sa môže stať skladiskom drobných mincí upozornil
predstaviteľ bankovej asociácie.
Premiér verí, že sa nájde riešenie, ktoré bude znamenať, že od poplatkov
budú reálne oslobodení tí, ktorí to potrebujú
a že sa nájde spoločná reč aj s bankami.
O nepriamej novele zákona o bankách bude Národná rada SR hlasovať ešte na
prebiehajúcej schôdzi. Novela má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.