Čistá minimálna mzda v roku 2023
2. 12. 2022
Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 reálne príde na účet.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. Januára 2023 bude hrubá minimálna mesačná mzda predstavovať 700 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.
Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. Stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:
• zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
• sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 65,80 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur.
Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 93,80 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 79,80 eur.
Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 700 - 93,80 = 606,20 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 410,24 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.
Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 606,20 - 410,24 = 195,96 €. Pri 19 % sadzbe dani z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 37,23 eur.
Čistá minimálna mzda
Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2023 = 700 - 93,80 - 37,23 = 568,97 eur.
K
Štát zamestnancom aj podnikateľom vráti už zaplatenú časť dane pri budúcoročnom zúčtovaní
10. 3. 2009
Vďaka uplatneniu zvýšenej nezdaniteľnej časti základu dane na celý tento rok zamestnanci ušetria na daniach za január a február zhruba 18,7 €.
Novú
ročnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane, teda spätne aj za január a
február 2009, potvrdil pre agentúru SITA hovorca Daňového riaditeľstva SR. Túto
sumu však zamestnanci ušetria až pri budúcoročnom zúčtovaní príjmov za rok
2009.
Zamestnávatelia
zo mzdy za prvé dva mesiace tohto roka zamestnancom odviedli preddavky na daň z
príjmov pri pôvodne platnej výške nezdaniteľnej časti základu dane.
Novú
výšku nezdaniteľnej časti si zamestnanci aj podnikatelia budú môcť uplatniť na celý tento rok.
Výhody a nevýhody personálneho lízingu
9. 3. 2009
Okrem znižovania počtu zamestnancov sa firmy čoraz častejšie snažia znižovať náklady pomocou outsourcingu ľudských zdrojov. Svoju flexibilnosť zamestnávatelia udržujú pomocou personálneho lízingu. Týmto spôsobom sa spoločnosti vyhnú prípadným problémom pri prepúšťaní.
Výhody pre zamestnávateľa
Zamestnávateľ sa zbaví administratívnych
procesov súvisiacich so mzdovou a personálnou agendou, ktorú preberie pracovná
agentúra.
Absentuje
riziko prebytočnej pracovnej sily v prípade, že sa náhle zníži
produkcia.
Firma môže jednoducho a rýchlo uvoľniť
pracovníka podľa meniacich sa potrieb, pretože ten má uzatvorenú zmluvu s
agentúrou.
Zmluvy i s takzvanými zmluvnými pracovníkmi sa
uzatvárajú na čas určitý a sú dôležitým prvkom pri zachovaní možnosti pružne
reagovať na odbytové trhy.
Prednosťou personálnehou lízingu je flexibilné
dodanie pracovnej sily, či už robotníckej alebo administratívnej na obdobie
trvania projektu.
Väčšinou pre juniorov
V uplynulých rokoch dominoval dopyt po flexibilnej pracovnej sile hlavne vo
výrobných podnikoch, v súčasnosti sa trend presunul aj do iných sfér. O
personálny lízing je teraz záujem najmä v call centrách, servisných strediskách
a v sektore zdieľaných služieb. To znamená v oblastiach, kde funguje väčšia
fluktuácia zamestnancov a je potreba neustáleho dopĺňania nových pracovníkov.
Týmto spôsobom však firmy neobsadzujú všetky pozície, prevládajú nižšie posty.
Prostredníctvom personálneho lízingu firmy
nezvyknú zamestnávať riadiacich pracovníkov a zamestnancov, ktorí majú prístup
k dôverným údajom.
K typickým znakom Slovenska patrí, že firmy sú zvyknuté najímať si agentúrnych
pracovníkov hlavne do výroby. V západnej Európe je okrem týchto pozícií často zvykom kontraktovať aj veľmi
kvalifikovaných špecialistov, ako sú programátori, výskumní pracovníci a
inžinieri.
Nevýhody pre zamestnanca
Aj keď je pre naše podniky tento spôsob zaobstarávania ľudí nepochybne liekom
na mnohé problémy, menej výhodná je táto alternatíva z hľadiska samotného
pracovníka. Hoci často jediná. Podľa zákona musia mať všetci agentúrni
zamestnanci porovnateľné podmienky ako
kmeňoví zamestnanci firmy a nesmú byť diskriminovaní. Bohužiaľ, býva to často
porušované, pretože legislatíva je v tomto nedostatočná.
MF zvažuje emisiu štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo
9. 3. 2009
Tento mesiac by malo Ministerstvo financií SR rozhodnúť o tom, či pristúpi k emisii štátnych dlhopisov pre obyvateľstvo.
Objem, termín ani technologický postup zatiaľ nebol konkretizovaný, pretože tieto údaje sú súčasťou taktiky emitovania. V prípade, že sa štát rozhodne takéto dlhopisy emitovať, parametre budú závisieť aj od aktuálnej situácie na finančných trhoch.
Emisia štátnych dlhopisov má podľa analytikov svoje
výhody aj nevýhody ako pre investora, tak aj pre štát. Klientom s dlhším investičným horizontom
emisia ponúka príležitosť pre potenciálne vyššie zhodnotenie úspor. Netreba
však zabúdať, že na rozdiel od termínovaného vkladu v banke ide o investíciu do
cenného papiera so sprievodným rizikom, ktorým je zmena trhovej ceny cenného papiera v období pred jeho
splatnosťou. V praxi by to znamenalo, že ak by chcel držiteľ dlhopisu tento cenný papier predať pred termínom
splatnosti a úroky by medzičasom stúpli, zisk by mal oproti dohodnutému výnosu
nižší alebo by sa dokonca mohol dostať do straty. V prípade, že by držal
dlhopis až do splatnosti, dosiahol by výnos dohodnutý na začiatku, to by však
znamenalo držať dlhopisy niekoľko rokov.
Štátny dlhopis nie je nástroj na
krátkodobé uloženie peňazí.
Pre štát by emisia dlhopisov pre obyvateľstvo
predstavovala relatívne jednoduché a pravdepodobne aj lacnejšie získanie
finančných prostriedkov, ktoré by zároveň v čase veľmi nízkych výnosov a pri
nízkom riziku mohli byť dostatočne atraktívne aj pre ľudí. Štát by mohol získať
potrebné finančné prostriedky z domácich zdrojov a nemusel by zvyšovať svoj dlh
voči zahraničiu. Praktickosť takéhoto kroku však bude závisieť aj od faktu, v
akej nominálnej hodnote by štát dlhopisy emitoval, či by boli prístupné širšej vrstve obyvateľstva, alebo vzhľadom
na vysoký nominál iba užšej skupine Slovákov.
Dôležité pre ľudí by boli
stanovené výnosy, ako aj aj splatnosť
dlhopisov.
Na druhej strane by štát išiel emisiou dlhopisov proti
svojim súčasným záujmom. Analytici tvrdia, že takýmto krokom by pôsobil proti
podpore spotreby domácností, ktorá ako sa ukázalo aj v nedávnych štatistikách
hrubého domáceho produktu, výrazným spôsobom podporuje a ťahá ekonomický rast
Slovenska.
Myšlienka vydania dlhopisovej emisie pre obyvateľstvo
nie je nová. Takmer pravidelne sa objavuje aj v aktualizovaných stratégiách
riadenia dlhu. Táto možnosť sa uvádza aj v stratégii riadenia dlhu na roky 2007
až 2010. Ministerstvo financií sa v tomto materiáli odvolávalo na skutočnosť,
že v krajinách Európskej únie je takýto doplnkový spôsob financovania potrieb
štátu bežný. Hlavným prínosom emisie pre obyvateľstvo môže byť menšia závislosť od finančného a
kapitálového trhu a taktiež nižšie náklady financovania. V roku 2007 rezort
financií predpokladal, že s narastajúcou životnou úrovňou na Slovensku sa môže
podariť takýmto spôsobom získať niekoľko miliárd korún ročne.
Firmy môžu ušetriť aj na nájomnom
6. 3. 2009
Kríza si vyžaduje radikálne opatrenia na nákladovej strane účtovných kníh. Jednou z možností, ako ušetriť, môže byť napríklad prehodnotenie nájomnej zmluvy.
Ak majiteľ budovy, v ktorej firma
sídli, nie je ochotný pristúpiť na dohodu, možno je čas poobzerať sa po novej
adrese. Na trhu s kancelárskymi priestormi totiž dnes diktuje dopyt.
Kým ceny bytov na Slovensku začali klesať až
vlani, trh s kancelárskymi priestormi svoj vrchol dosiahol už o niekoľko
rokov skôr. Aj keď v globále platí, že ceny skôr stagnujú ako stúpajú, kvôli
prebytku ponuky developerov na našom trhu však v posledných rokoch výrazne
stúpa kvalita a štandardy jednotlivých priestorov.
Kvalita a vek budovy nevplývajú len na
pohodlie pri práci, ale aj na ďalšie účty firmy. Významným faktorom je dnes energetická efektivita, ktorá veľmi
vplýva na nákladovosť.
Ako ušetriť na nájomnom:
- nájomcovia by si mali prezrieť podmienky
úpravy ceny či iných zmien v zmluvnom vzťahu
- pozrieť si, či bola zmluva uzvatvorená na
dobu určitú alebo neurčitú
- skontrolovať si dĺžku výpovednej lehoty
- spýtať sa prenajímateľa na zmenu podmienok
- skúsiť sa dohodnúť na úprave ceny či iných
zvýhodneniach
- ceny v starších nehnuteľnostiach s
priemernými podmienkami by nemali prevyšovať 12/€/m2/rok.
Ak prenajímateľ nie je ochotný pristúpiť na úpravu vysokého nájomného,
netreba sa báť zrušiť nevýhodnú zmluvu. Firmy, ktoré majú sídlo v starej,
nevyhovujúcej budove na periférii, majú
veľkú šancu získať za rovnakú cenu prenájom v niektorom z nových biznis centier
v širších centrách miest.
Dohodnúť o zmene podmienok by sa mali najmä
tie firmy, ktoré sa na nájme dohodli pred viacerými rokmi a odvtedy sa im ceny
nezmenili. Nájomcovia najmä v prípade, že sa kvalita budovy či prenajatých
priestorov nezlepšili, majú reálnu šancu na zníženie mesačných platieb. Ak nie,
je vhodné uvažovať o sťahovaní do modernejších priestorov za podobnú alebo
lepšiu cenu.
Pri rozhodovaní, či sa niekam presťahovať, by
vedenie firmy nemalo brať do úvahy len finančné faktory. Rozhodnutie o novej
lokalite môže priamo vplývať na budúce hospodárenie podniku. Adresa firmy tiež
môže zvyšovať alebo znižovať dôveryhodnosť firmy.