Čistá minimálna mzda v roku 2023
2. 12. 2022
Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 reálne príde na účet.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. Januára 2023 bude hrubá minimálna mesačná mzda predstavovať 700 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.
Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. Stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:
• zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
• sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 65,80 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur.
Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 93,80 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 79,80 eur.
Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 700 - 93,80 = 606,20 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 410,24 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.
Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 606,20 - 410,24 = 195,96 €. Pri 19 % sadzbe dani z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 37,23 eur.
Čistá minimálna mzda
Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2023 = 700 - 93,80 - 37,23 = 568,97 eur.
K
Švajčiarsko nie je na zozname daňových rajov
20. 3. 2009
Informovala o tom švajčiarska televízia, ktorá sa odvolávala na českého premiéra. Česko v súčasnosti predsedá EÚ. Členské štáty únie Luxembursko a Rakúsko ako aj nečlen Švajčiarsko akceptujú štandardy OECD a nebudú zaradené na čiernu listinu.
Švajčiarska
vláda sa pokúša presvedčiť predstaviteľov štátov G20 a rozvíjajúcich sa krajín,
aby sa pri svojom boji proti daňovým rajom nezameriavali na ich krajinu.
Švajčiarsko nie je členom G20, avšak obáva
sa, že rozhodnutie týchto krajín zaradiť ho na čiernu listinu ako daňový raj by
malo negatívny vplyv na jeho ekonomiku.
Minulý
týždeň sa dohodli na zmiernení prísnych pravidiel bankového tajomstva
Luxembursko, Švajšiarsko a Rakúsko. Dohodli sa aj na intenzívnejšej spolupráci
pri vyšetrovaní daňových únikov. Krajina predtým poskytovala informácie
zahraničným úradom iba v prípadoch, ak išlo o jednoznačné daňové podvody. K
zmene postoja pristúpilo Švajčiarsko pod hrozbou zaradenia na čiernu listinu
daňových rajov.
Trestný čin nezaplatenia dane
19. 3. 2009
Daňové riaditeľstvo (DR) SR upozorňuje, že nezaplatenie dane môže byť posudzované ako trestný čin. Trestného činu nezaplatenia dane sa môže dopustiť daňový subjekt vtedy, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo rozdiel dane vyrubený dodatočným platobným výmerom správcu dane nezaplatí v lehote splatnosti.
V prípade daňového nedoplatku na istine presahujúceho výšku 2 660 €, správca
dane podá príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo
spáchania trestného činu nezaplatenia dane. Trestný zákon stanovuje, že trestného
činu nezaplatenia dane sa dopustí ten, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí
splatnú daň. Škodou väčšieho rozsahu sa rozumie suma presahujúca 2 660 €.
Bonus na dieťa rodičovi znižuje daň
19. 3. 2009
Okrem rodinných prídavkov štát prispieva rodičom na deti aj cez daňový bonus. Daňový bonus na rozdiel od prídavkov dostávajú len rodičia, ktorí pracujú.
Bonus poberá len jeden z rodičov a nárok naň má rodič,
ktorý vlani zarobil aspoň 48 600 korún. Ak si bonus chce uplatniť rodič,
ktorý podniká, nesmie byť vo svojom podnikaní v strate.
Zamestnanci dostávajú bonus každý mesiac. Vo výplate sa im to
prejavuje tak, že im zamestnávateľ o sumu bonusu znížuje daň. V čistom im preto príjem stúpne. Od júla je daňový bonus 19,32 € (582
Sk) na jedno dieťa.
Podnikatelia nedostávajú bonus mesačne, ale uplatnia si ho až v
nasledujúcom roku pri podaní daňového priznania.
Doklady na priznanie bonusu
Na priznanie bonusu je potrebný niektorý z
týchto dokladov:
- kópia rodného listu dieťata alebo výpis z
rodného listu,
- potvrdenie školy, že dieťa žije s daňovníkom
v domácnosti a študuje,
- potvrdenie úradu práce o poberaní prídavkov
na dieťa,
- potvrdenie úradu práce, že dieťa žije s
daňovníkom v domácnosti a neštuduje ani nepracuje pre chorobu alebo úraz.
Nárok na daňový bonus rodič stratí, ak:
- v zamestnaní či podnikaní nezarobil aspoň 48
600 korún,
- bol ako podnikateľ v strate,
- vek dieťaťa presiahne 25 rokov,
- dieťa nedokončí štúdium a začne pracovať,
- dieťa doštuduje,
- dieťa nežije s rodičom v spoločnej
domácnosti,
- dieťa zomrie.
Ďalšie pravidlá pre poskytnutie bonusu
- Suma 48 600
korún platí pre vznik nároku na daňový bonus aj v prípade, ak bol rodič
zamestnaný a zároveň aj podnikal, pričom však túto sumu musí dosiahnuť
buď v podnikaní alebo zamestnaní, nie súčtom príjmov z týchto dvoch činností.
- Ak aspoň v jednej z týchto činností
nedosiahol požadovanú sumu, nárok na bonus rodič nezíska.
- Na bonus majú nárok aj ľudia s vysokými
príjmami - tzv. milionárska daň neodoberá ani neznižuje nárok na detský daňový
bonus.
- Bonus dostáva vždy len jeden z rodičov.
Nedoplatky na odvodoch za zamestnancov možno riešiť splátkami
19. 3. 2009
Ak sa firma pre krízu dostane do finančných problémov a má nedoplatky na odvodoch za svojich zamestnancov, nie je to neriešiteľný problém. Základným pravidlom je: Komunikovať bezodkladne so Sociálnou i zdravotnými poisťovňami!
Situáciu nemožno nechať len tak, sama sa nevyrieši.
Treba tieto inštitúcie osloviť, aby sa spoločne hľadali možnosti riešenia.
Sociálna poisťovňa aj zdravotné poisťovne sú zväčša
ochotné sa s neplatičmi dohodnúť na splatení dlhu po častiach. Každý prípad
neplatičov však posudzujú osobitne. Zákon
dáva poisťovniam možnosť povoliť splátky, neukladá im to ako povinnosť.
Komunikáciu s poisťovňami netreba podceňovať. Môže
zohrať úlohu pri rozhodovaní o splátkovom
kalendári. Pod drobnohľadom je platobná schopnosť neplatičov, teda
schopnosť pravidelne platiť splátky. Splátky poisťovňa povolí vtedy, ak dôvodne
možno predpokladať, že neplatič bude schopný svoje záväzky voči poisťovni
zaplatiť v období nie dlhšom ako deväť mesiacov.
Ak ste neplatili odvody, o splátkový kalendár
musíte poisťovňu požiadať. Žiadosť
treba podať písomne na pobočke poisťovne, alebo zaslať poštou. Dlh treba podľa
zákona splatiť najneskôr do deviatich mesiacov. Výška splátok a ich frekvencia
budú závislé na dohode s konkrétnou poisťovňou. Pri povolení splátok sa
zohľadňuje výška záväzku platiteľa poistného a
výška preddavkov na poistnom. Výška splátok nie je zákonom stanovená,
dôležité je dlh vyrovnať do zákonom stanovených deviatich mesiacov.
Na báze individuálneho prístupu k neplatičom odvodov
má možnosť dohodnúť splátkový kalendár odvodov aj Sociálna poisťovňa. Treba s
ňou tiež komunikovať okamžite a navštíviť najbližšiu pobočku Sociálnej
poisťovne v regióne.