Čistá minimálna mzda v roku 2023
2. 12. 2022
Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 reálne príde na účet.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. Januára 2023 bude hrubá minimálna mesačná mzda predstavovať 700 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.
Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. Stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:
• zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
• sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 65,80 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur.
Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 93,80 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 79,80 eur.
Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 700 - 93,80 = 606,20 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 410,24 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.
Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 606,20 - 410,24 = 195,96 €. Pri 19 % sadzbe dani z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 37,23 eur.
Čistá minimálna mzda
Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2023 = 700 - 93,80 - 37,23 = 568,97 eur.
K
PN-ky sú u nás rekordne obľúbené
2. 10. 2009
Na Slovensku miera dočasnej práceneschopnosti (PN) dosiahla v auguste 3,43 %. Hoci ide oproti júlu o pokles o 0,1 percentuálneho bodu, v porovnaní s augustom minulého roka je to viac o 0,43 percentuálneho bodu.
V rovnakom období v posledných piatich rokoch augustová miera dočasnej PN bola vždy nižšia ako v auguste tohto roka. Za posledných päť rokov bola najnižšia v auguste 2007, keď dosiahla 2,77 %. Vyplýva to zo štatistík zverejnených Sociálnou poisťovňou.
Boj o minimálnu mzdu sa chýli k záveru
2. 10. 2009
Naťahovačky týkajúce sa výšky minimálnej mzdy v budúcom roku sa chýlia k záveru. Zdá sa, že podobne ako pred rokom bude mať posledné slovo vláda. Vzorec stanovený zákonom, podľa ktorého by sa najnižšia mzda mala každoročne valorizovať, musí ďalej čakať na premiéru.
V strede kolotoča rozhovorov aspoň verbálne, boli celý čas prítomní zamestnanci, ktorých zárobok sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Zamestnávatelia dvíhajú varovný prst, že zvýšenie minimálnej mzdy ich môže pripraviť o prácu. Odborári tvrdia, že jej rast ochráni ľudí pred chudobou. Argumenty o prepúšťaní považujú za plané hrozby.
V súčasnosti odbory presadzujú opäť nárast minimálnej mzdy podľa vzorca, zamestnávatelia opäť protestujú. Dočasnosť postojov oboch sporiacich sa strán tak ukazuje, že vzorec vhodný do každého počasia neexistuje.
Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa v auguste miera evidovanej nezamestnanosti znížila o dve stotiny percentného bodu na 12,05. Nádeje o konci neveselého vývoja však nie sú namieste (pred rokom dosiahla 7,36 percenta, o takmer 133-tisíc uchádzačov menej). Za september sa na úradoch práce predpokladá zvýšený výskyt absolventov škôl. Ani ďalšie hromadné prepúšťania nie sú vylúčené. Podľa ústredia je na Slovensku stále ohrozených viac ako 17-tisíc pracovných miest. Do konca roka 2010 príde podľa nedávno zverejnenej správy OECD o prácu ďalších 10 miliónov obyvateľov tridsiatich členských krajín organizácie. Väčšina vlád stojí pred úlohou čo najskôr vytvoriť podmienky, ktoré budú viesť k vzniku nových pracovných miest.
Slovenská vláda preto ešte v marci odobrila zjemnenie pravidiel na založenie sociálneho podniku, čo malo podľa rezortu práce viesť k vytvoreniu 10-tisíc nových pracovných miest v tomto roku. Zatiaľ pribudlo len 27 nových sociálnych podnikov, v ktorých pracuje v priemere desať až pätnásť ľudí.
Skúsenosti ukazujú, že dôležitosť minimálnej mzdy pri tvorbe nových pracovných miest netreba podceňovať. No minimálna mzda sama osebe, bez ohľadu na jej výšku v budúcom roku, situáciu na trhu práce nezachráni.
Podľa analytikov zo strategického pohľadu je pri lákaní investorov vytvorenie priaznivejšieho prostredia na podnikanie a investície. Prezieravejšie je sústreďovať sa na firmy a odvetvia, ktoré dokážu produkovať dostatočnú pridanú hodnotu na to, aby sa vôbec nemuseli zaoberať administratívnym dnom pre cenu práce.
Rozdiel medzi zárobkami vo verejnej správe a v súkromných podnikoch sa zvyšuje
2. 10. 2009
V „súťaži“ o vyššie zárobky vedie verejná správa. Platy by mali vzrásť a neočakáva sa ani prepúšťanie. Platy vo verejnej správe majú budúci rok stúpnuť o percento. V mnohých súkromných podnikoch je situácia iná. Tie pre stratu zákaziek musia mzdy znižovať alebo prepúšťať zamestnancov. Ak aj základné mzdy neznižujú, zamestnancom nevyplácajú odmeny či trináste mzdy. Čiastky na výplatných páskach sú tak v priemere nižšie ako vlani.
Podľa hovorcu ministerstva financií na tom, že platy v štátnej správe stúpajú sa odráža aj nárast priemerných platov v rezortoch, ktoré sú pre vládu prioritou, alebo v tých, kde zamestnanci mali platy doteraz nízke. Dlhodobe podhodnotené boli zárobky hasičov, učiteľov či lekárov.
Na to, aby sa vo verejnej sfére ušetrilo, sú potrebné reformy. Môže nimi byť nielen zlučovanie ministerstiev, ale aj komunálna reforma, ktorá by dotlačila malé obce, aby sa spojili s väčšími, Cestou môže byť aj zredukovanie počtu samosprávnych krajov.
Štátny rozpočet poteší mamičky na materskej
1. 10. 2009
Štátny rozpočet počíta s deficitom 3,75 miliardy €. Výdavky majú vzrásť zhruba o 2 %.
Rozpočet poteší mamičky na materskej, pretože rodičovský príspevok má stúpnuť zo súčasných zhruba 164 € na 256 €. Tento príspevok žena poberá od siedmeho mesiaca, čo je na materskej dovolenke.
Dovtedy má nárok na materský príspevok. Vyššiu sumu bude dostávať ten rodič, ktorý predtým pracoval najmenej 9 mesiacov. Ak túto podmienku nesplní, zostáva mu príspevok 164 €. Zhruba šesť miliónov eur je v rozpočte prichystaných pre mladomanželov. Z nich bude vláda prispievať mladým rodinám na úroky z pôžičiek. Ak im banky úrok z úveru znížia o 1,5 %, štát im na zníženie prispeje o ďalšie tri percentá.
Rozpočet je do značnej miery závislý od eurofondov. Získa z nich až tri miliardy eur, čo je dvadsaťpäťnásobne viac, ako z európskych peňazí prišlo za uplynulých dva a pol roka.