Čistá minimálna mzda v roku 2023
2. 12. 2022
Z pohľadu zamestnanca je vhodné analyzovať, koľko peňazí mu z mesačnej minimálnej mzdy od 1. 1. 2023 reálne príde na účet.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že od 1. Januára 2023 bude hrubá minimálna mesačná mzda predstavovať 700 eur, je možné v jednoduchosti vypočítať čistý mesačný príjem a to tak, že zamestnancovi sa od hrubej mzdy odpočítajú dve hlavné položky – odvody do poisťovní a preddavok na daň zo závislej činnosti.
Sumu, ktorú zamestnanec každý mesiac odvádza do zdravotnej a sociálnej poisťovne, určuje percento z hrubej mzdy. Keď teda zoberieme do úvahy hrubú mesačnú minimálnu mzdu pre 1. Stupeň náročnosti práce, výška odvodov bude nasledovná:
• zdravotné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
• sociálne poistenie – 9,4 % v hodnote 65,80 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 4 % v hodnote 28,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur.
Celková suma, ktorú zamestnanec s minimálnou mzdou zaplatí na odvodoch, je 93,80 eur. Jediná výnimka nastáva pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. U nich sa v prípade výšky poistného na zdravotné poistenie aplikuje polovičná sadzba, teda 2 %. Táto výnimka zníži celkovú sumu odvodov na 79,80 eur.
Od hrubej mzdy je tak potrebné odpočítať odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, čím sa získa základ dane, ktorý je rovný 700 - 93,80 = 606,20 eur. Od základu dane si za bežných okolností môže zamestnanec s minimálnou mzdou odpočítať aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Táto suma prepočítaná na jeden mesiac sa rovná 410,24 eur. Zo zvyšku sa následne vypočíta preddavok na daň, ktorý je zamestnávateľ povinný zraziť z príjmu.
Základ dane znížený o nezdaniteľnú časť je 606,20 - 410,24 = 195,96 €. Pri 19 % sadzbe dani z príjmov zo závislej činnosti dostávame výsledný preddavok vo výške 37,23 eur.
Čistá minimálna mzda
Keď už je známa hrubá minimálna mzda, odvody zamestnanca aj preddavok na daň, je možné vypočítať čistú minimálnu mzdu. Od hrubej mzdy je teda potrebné odpočítať odvody zamestnanca a preddavok na daň. Čistá minimálna mzda pre rok 2023 = 700 - 93,80 - 37,23 = 568,97 eur.
K
Zamestnancom priemyslu stúpnu mzdy
24. 3. 2010
Desiatkam tisíc ľudí v priemysle by v tomto roku mali mzdy stúpnuť. si v tomto roku polepšia. Väčšina odvetví kolektívne zmluvy na tento rok už má podpísané.
Na definitívnu dohodu čakajú zatiaľ strojári, ktorí sa budú zrejme aj najviac tešiť, pretože ich zárobky by mali narásť o 3,2 percenta. Taká je zatiaľ dohoda. Podľa hlavného vyjednávača zo Zväzu strojárskeho priemyslu ide o nárast tarifných platov.
Ostatné zamestnávateľské zväzy hlásia rast o dva a pol percenta. Zvýšenie by niektorí zamestnanci mohli pocítiť už začiatkom apríla.
Podľa jedného z analytikov firmy pristúpili na zvýšenie platov aj pre istú dávku optimizmu, ktorá panuje v priemysle.
Volkswagen zvýši mzdy o tri percentná
22. 3. 2010
Ako dne informoval hovorca spoločnosti Volkswagen a ako potvrdil aj zástupca odborov, automobilka sa s odborármi dohodla na zvýšení miezd o tri percentá. Odborári zároveň ukončili štrajkovú pohotovosť, v ktorej boli od 10. Marca z dôvodu nespokojnosti s výškou zárobku. Vo Volkswagene pracuje viac ako šesťtisíc zamestnancov.
Automobilka okrem zvýšenia miezd od mája vyplatí svojim pracovníkom s aprílovou mzdou aj 215 €. Na základe týchto skutočností bola štrajková pohotovosť odvolaná. Priemerná čistá mzda sa na nemanažérskych pozíciách v súčasnosti pohybuje na úrovni 650 €.
Firma Volkswagen pôsobí na Slovensku od roku 1991. Nedávno firma oznámila zámer vyrábať v Bratislave nový model malého rodinného auta. Spustenie produkcie si vyžiada investície za viac ako 300 miliónov eur.
Na Slovensku pôsobia okrem Volkswagenu aj ďalšie dve veľké automobilky – PSA Peugeot Citroën a KIA Motors.
Noví investori mieria na Slovensko
19. 3. 2010
Prichádzajú lepšie časy a prepúšťať vo veľkom by sa už nemalo. Nezamestnanosť síce vo februári stúpla, no iba mierne o 0,08 percentuálneho bodu na 12,97 percenta. Podľa odborníkov je to dobrý signál, ktorého sme sa dočkali skôr, než sa pôvodne očakávalo. S nábehom sezónnych prác a postupným oživovaním ekonomiky by už na jar miera nezamestnanosti mohla začať klesať.
Už dnes zlepšenie badať v mnohých okresoch na Slovensku. Dokonca aj v takých, ktoré rekordérmi v miere nezamestnanosti sú tradične. Konkrétne napríklad v Trebišove, kde vlani pribudlo najviac ľudí, ktorí skončili pre výpoveď z práce až na dávkach v hmotnej núdzi.
Viac príležitostí zamestnať sa sľubujú tiež investori prichádzajúci na Slovensko. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek avizoval na včerajšom HNClube, že jeho rezort rokuje s firmou, ktorá by k nám mohla priniesť výrobu s vysokou tvorbou pridanej hodnoty. Ešte v prvom polroku 2010 by mal byť schválený investičný projekt, ktorým by sa zriadilo IT centrum pre určitý segment automobilového priemyslu. Je to prvá dôležitá lastovička.
Včera padlo aj definitívne rozhodnutie o výstavbe novej motorárne automobilky Kia Motors Slovakia, ktorá sa odštartuje už začiatkom apríla. Žilinská firma už čoskoro preto prijme 270 nových pracovníkov. Podľa slov prezidenta Kia Motors Slovakia firma aj naďalej chce vplývať na zamestnanosť v žilinskom regióne, ako aj na celkový ekonomický rast Slovenska.
Podvody pri obchodoch so zlatom
18. 3. 2010
Podvodné obchody s investičným zlatom odhalila Daňová správa. Podľa generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR Igora Šulaja podvodníci využili fakt, že investičné zlato sa pri nákupe a predaji nezdaňuje daňou z pridanej hodnoty (DPH). DPH však podlieha zlato, ktoré sa predáva v inej forme ako investičné, napríklad vo forme prútov, odliatkov či zlatníckych výrobkov.
Zo Slovenska bolo do podvodu zapojených 61 daňových subjektov. Daňové úrady po odhalení podvodu dorubili daňovú povinnosť vo výške 15,8 milióna eur a stále zadržiavajú nadmerné odpočty pri obchodoch so zlatom v hodnote 1,5 milióna eur. Štátny rozpočet nestratil ani euro.
Pri tomto podvode daňové úrady zistili nákup investičného zlata z členských štátov Európskej únie, pričom v zahraničných faktúrach bolo zlato uvedené ako zlaté tehličky resp. zlaté prúty. Následne, v rámci ďalšieho obehu v tuzemsku , daňové subjekty zámerne premenovali investičné zlato na zlaté pásy, zlaté zliatky, plech či tyčinky alebo ho uvádzali len ako zlato a fakturovali ho s DPH. Vývozcovia sa potom pri ďalšom predaji do zahraničia dostávali do nadmerných odpočtov DPH. Fakturovaný objem dodávok investičného zlata dosiahol zhruba 48 miliónov eur.
Na odhalení tohto podvodu Daňová správa pracovala od konca roku 2007. Daňové kontroly vykonávalo 20 daňových úradov, na kontrolách sa zúčastnilo 204 kontrolórov. Na základe zistení daňových úradov bolo podaných už aj deväť trestných oznámení. Daňová správa pracuje aj na odhalení podozrivých obchodov s potravinami, drahými kovmi a diamantmi.