Cena práce zamestnanca s minimálnou mzdou
2. 12. 2022
Pre zamestnávateľa je dôležité, koľko musí za zamestnanca poberajúceho minimálnu mesačnú mzdu od 1. 1. 2023 reálne zaplatiť.
Cena práce sa skladá jednak zo samotnej hrubej mzdy, ale je navýšená aj o odvody, ktoré platí zamestnávateľ. Jedná sa teda o poistné do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Konkrétne sumy sú nasledovné:
• zdravotné poistenie – 10 % v hodnote 70,00 eur,
• sociálne poistenie – 25,2 % v hodnote 176,40 eur, z toho
– nemocenské poistenie – 1,4 % v hodnote 9,80 eur,
– dôchodkové starobné poistenie – 14 % v hodnote 98,00 eur,
– dôchodkové invalidné poistenie – 3 % v hodnote 21,00 eur,
– poistenie v nezamestnanosti – 1 % v hodnote 7,00 eur,
– úrazové poistenie – 0,8 % v hodnote 5,60 eur,
– garančné poistenie – 0,25 % v hodnote 1,75 eur,
– rezervný fond solidarity– 4,75 % v hodnote 33,25 eur.
Od 1. Januára 2023 teda cena práce zamestnancov s hrubou minimálnou mzdou v hodnote 700 eur dosiahne hodnotu 946,40 eur (700 + 70 + 176,40).
K
Zvýšenie minimálnej mzdy
22. 6. 2014
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny uvažuje o zvýšení hranice minimálnej mzdy.
Minimálna mzda by mala byť zvýšená na takú úroveň, aby bol čistý príjem nad hranicou chudoby. Odborári navrhli zvýšenie minimálnej mzdy na sumu 400 eur, mala by byť však splnená podmienka, že pri zvyšovaní minimálnej mzdy by nemala stúpnuť zamestnávateľom aj cena práce.
Návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi neprešiel do druhého čítania
14. 6. 2014
Novela stavala na predpoklade ústretovosti štátu k najstarším členom spoločnosti.
Navrhoval sa zaviesť minimálny dôchodok pre dôchodcov. Ľudia, ktorí boli dôchodkovo poistení aspoň 40 rokov, by mali poberať minimálne 300 eur v prípade jednotlivca alebo 500 eur v prípade dvojice. Novela spočívala v tom, že všetky formy hmotnej núdze, na ktoré majú dôchodcovia nárok už dnes, sa pre nich zhromaždia vo forme minimálneho dôchodku. Hlavným rozdielom oproti dnešnému stavu je, že dôchodcovia by neboli nútení obiehať úrady.
Balík zákonov pre mladých zamietnutý
11. 6. 2014
Opozičné strany neúspešne navrhovali právo na štátom financovanú absolventskú prax s príspevkom u zamestnávateľov, ktorí reálne absolventov prijímajú.
Žiaci stredných odborných škôl by mali povinne vykonávať prax u skutočných, reálnych zamestnávateľov. V službách zamestnanosti sa mala zaviesť možnosť uhrádzať zamestnávateľom náklady na praktické vyučovanie. Verejný sektor by mal uznávať aj prax získanú počas štúdia a v rámci živnosti. Návrhy boli predložené už na marcovú schôdzu, neskôr ich z rokovania stiahli, keďže o podpore pre novely chceli diskutovať s ministerstvami školstva, sociálnych vecí a spravodlivosti, ktorých sa návrhy týkajú.
Návrh na zníženie odvodov pre študentov počas leta
11. 6. 2014
Navrhuje sa, aby študenti stredných a vysokých škôl platili nižšie odvody z peňazí, čo si zarobia na brigádach cez letné prázdniny.
Vláda by mala študentov motivovať, ak si chcú cez prázdniny zarobiť, nie ich za to trestať. Poslanci navrhujú, aby sa hranica počas júla a augusta zdvojnásobila. Čiže z pôvodných 159 eur na 318 eur mesačne. Zároveň by sa pri študentoch stredných škôl zvýšila z dnešných 68 eur mesačne na 136 eur. Bolo by to fér, pretože študenti si cez leto potrebujú zarobiť na výdavky, ktoré ich čakajú počas školského roka.