Ministerstvo práce na podporu udržania zamestnanosti vyplatilo už 1,15 miliardy
15. 3. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti Prvá pomoc, Prvá pomoc+ a Prvá pomoc++ odoslalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zhruba 1,15 miliardy eur.
Uviedla to hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Najviac sa využíva opatrenie 3B. Údaje sú k 11. marcu, pričom pomocná schéma beží už rok.
V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort 71,8 milióna eur prostredníctvom vyše 35-tisíc platieb. Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
irmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške sto percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca.
Na opatrenie 2 minul rezort práce vyše 230 miliónov eur, počet platieb bol okolo 425-tisíc. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb. O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra bolo maximum na úrovni 810 eur. Po novom je maximálny príspevok pri 80-percentnom poklese 870 eur.
Na opatrení 3A vyplatil rezort takmer 233 miliónov eur a odoslal skoro 43-tisíc platieb. Najvyužívanejším je stále opatrenie 3B, rezort naň minul viac ako 563 miliónov eur a odoslal dokopy vyše 156-tisíc platieb.
Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. kurzarbeit, majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace). Príspevok je od februára vo výške 100 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Pokles spotreby domácností na Slovensku bol druhý najnižší v Európe
28. 9. 2020
Slováci sa ani cez pandémiu neboja míňať. Pri prísnejších epidemiologických opatreniach obmedzili najmä nákupy predmetov dlhodobej spotreby. To je odkaz analytikov ministerstva financií, ktorí v najnovšej makroekonomickej prognóze odhadli, že súkromná spotreba tento rok medziročne poklesne len o 1,2 percenta.
Opatrenia v oblasti štátnej služby príslušníkov finančnej správy, ktorých aplikácia sa zrušuje k 30. septembru 2020
28. 9. 2020
K uvedenému dátumu sa zrušujú niektoré opatrenia. Zmeny priniesla novela zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.
Ide o tieto opatrenia:
§ 16 - osobitná úprava k povinnosti vykonať služobné hodnotenie a povinnosti podať majetkové priznanie, pričom nadriadený bude povinný vykonať služobné hodnotenie a príslušník finančnej správy povinnosť podať majetkové priznanie najneskôr do 60 dní po skončení obdobia pandémie,
§ 17 - doručovanie, ak pošta počas obdobia pandémie mení svoje podmienky doručovania, doručuje sa podľa týchto podmienok.
Opatrenia v oblasti správy daní, ktorých aplikácia sa zrušuje k 30. septembru 2020
28. 9. 2020
Správu daní upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok. Opatrenia v správe daní sú upravené zákonom č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov.
Zrušujú sa tieto opatrenia:
§ 3 - písomnosti môžu byť počas obdobia pandémie doručované aj emailom bez nutnosti dodatočného doručenia v listinnej forme,
§ 4 - odpustenie zmeškania lehoty, ak daňový subjekt úkon vykoná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie,
§ 6 - počas obdobia pandémie je daňová kontrola prerušená, ak o jej prerušenie požiadal daňový subjekt,
§ 8 - počas obdobia pandémie sa prerušuje daňové konanie, ak o jeho prerušenie požiadal daňový subjekt,
§ 9 - počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehôt na zánik práva vyrubiť daň, premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok,
§ 10 - daňový nedoplatok sa nepovažuje za daňový nedoplatok, ak ho daňový subjekt uhradí do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie
§ 10a - daňové subjekty dostávajú počas obdobia pandémie daňový preplatok na dani z príjmov v lehote 40 dní od jeho uplatnenia v daňovom priznaní
§ 11 - počas obdobia pandémie sú zo zákona odložené všetky začaté daňové exekúcie
§ 12 - správne delikty a sankcie:
- daňové subjekty nie sú sankcionované za porušenie povinnosti podať dodatočné daňové priznanie na dani z príjmov v ustanovenej lehote, ak táto lehota uplynula počas obdobia pandémie, a ak DDP podajú do konca kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie,
- pokuta za uvedenie zvýšenej dane v DDP na dani z príjmov podanom počas obdobia pandémie sa počíta len do dňa začatia obdobia pandémie,
- nevyrubenie úroku, ak daňový subjekt daň z príjmov, splatnú počas obdobia pandémie, zaplatí do konca kalendárneho mesiaca po skončení obdobia pandémie,
- pokuta 100 % za uvedenie vyššieho daňového preplatku v daňovom priznaní, než ako mal daňový subjekt nárok, ak bol preplatok už vrátený.
Novela zákona o prokuratúre
14. 9. 2020
Novela zákona o prokuratúre bola schválená spolu s niekoľkými pripomienkami, ktoré navrhovala zapracovať prezidentka, keď zákon vrátila parlamentu.
Generálny aj špeciálny prokurátor po uplynutí alebo zániku funkcie bude môcť ostať prokurátorom generálnej prokuratúry.
Poslanci zároveň zo zákona vypustili vetu o možnosti navrhnúť odvolanie špeciálneho i generálneho prokurátora, ak funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne.
Podľa opätovne schválenej novely sa o funkciu šéfa Generálnej prokuratúry SR môžu uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Špeciálnym prokurátorom by sa už nemusel stať len prokurátor GP.
Uchádzačom o funkciu generálneho i špeciálneho prokurátora bude môcť byť občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Vyžadovať sa bude od neho aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Podmienkou má byť aj bezúhonnosť. Kandidát na špeciálneho prokurátora bude musieť mať odbornú justičnú skúšku.
Kandidátov na šéfa generálnej prokuratúry i špeciálneho prokurátora by mohli navrhovať poslanci NR SR a aj minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, Rada prokurátorov SR, profesijná organizácia právnikov i právnické fakulty a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Špeciálneho prokurátora mohol doteraz voliť a odvolávať parlament na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania.
Hlava štátu by si pred rozhodnutím o odvolaní generálneho prokurátora mohla vyžiadať stanovisko rady prokurátorov, ktoré by mala predložiť do siedmich dní. Generálny i špeciálny prokurátor by podľa schválených úprav nemohol vykonávať posledné dva roky pred vymenovaním funkciu prezidenta SR, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, štátneho tajomníka, predsedu samosprávneho kraja, primátora, starostu či verejného ochrancu práv.
Uchádzačov na post špeciálneho i generálneho prokurátora by mal ešte pred voľbou v parlamente verejne vypočúvať ústavnoprávny výbor za podobných podmienok ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov.