Ministerstvo práce na podporu udržania zamestnanosti vyplatilo už 1,15 miliardy
15. 3. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti Prvá pomoc, Prvá pomoc+ a Prvá pomoc++ odoslalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zhruba 1,15 miliardy eur.
Uviedla to hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Najviac sa využíva opatrenie 3B. Údaje sú k 11. marcu, pričom pomocná schéma beží už rok.
V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort 71,8 milióna eur prostredníctvom vyše 35-tisíc platieb. Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
irmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške sto percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca.
Na opatrenie 2 minul rezort práce vyše 230 miliónov eur, počet platieb bol okolo 425-tisíc. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb. O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra bolo maximum na úrovni 810 eur. Po novom je maximálny príspevok pri 80-percentnom poklese 870 eur.
Na opatrení 3A vyplatil rezort takmer 233 miliónov eur a odoslal skoro 43-tisíc platieb. Najvyužívanejším je stále opatrenie 3B, rezort naň minul viac ako 563 miliónov eur a odoslal dokopy vyše 156-tisíc platieb.
Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. kurzarbeit, majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace). Príspevok je od februára vo výške 100 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Novela zákona o prokuratúre
14. 9. 2020
Novela zákona o prokuratúre bola schválená spolu s niekoľkými pripomienkami, ktoré navrhovala zapracovať prezidentka, keď zákon vrátila parlamentu.
Generálny aj špeciálny prokurátor po uplynutí alebo zániku funkcie bude môcť ostať prokurátorom generálnej prokuratúry.
Poslanci zároveň zo zákona vypustili vetu o možnosti navrhnúť odvolanie špeciálneho i generálneho prokurátora, ak funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne.
Podľa opätovne schválenej novely sa o funkciu šéfa Generálnej prokuratúry SR môžu uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Špeciálnym prokurátorom by sa už nemusel stať len prokurátor GP.
Uchádzačom o funkciu generálneho i špeciálneho prokurátora bude môcť byť občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek aspoň 40 rokov. Vyžadovať sa bude od neho aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Podmienkou má byť aj bezúhonnosť. Kandidát na špeciálneho prokurátora bude musieť mať odbornú justičnú skúšku.
Kandidátov na šéfa generálnej prokuratúry i špeciálneho prokurátora by mohli navrhovať poslanci NR SR a aj minister spravodlivosti, verejný ochranca práv, Rada prokurátorov SR, profesijná organizácia právnikov i právnické fakulty a Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied. Špeciálneho prokurátora mohol doteraz voliť a odvolávať parlament na návrh generálneho prokurátora na základe výberového konania.
Hlava štátu by si pred rozhodnutím o odvolaní generálneho prokurátora mohla vyžiadať stanovisko rady prokurátorov, ktoré by mala predložiť do siedmich dní. Generálny i špeciálny prokurátor by podľa schválených úprav nemohol vykonávať posledné dva roky pred vymenovaním funkciu prezidenta SR, poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, člena vlády, štátneho tajomníka, predsedu samosprávneho kraja, primátora, starostu či verejného ochrancu práv.
Uchádzačov na post špeciálneho i generálneho prokurátora by mal ešte pred voľbou v parlamente verejne vypočúvať ústavnoprávny výbor za podobných podmienok ako pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov.
Novela zákona o elektronických komunikáciách
14. 9. 2020
Úrad verejného zdravotníctva SR bude môcť získavať od operátorov telefónne čísla ľudí, ktorí sa nachádzali v červených krajinách.
Začiatkom augusta bola schválená novela zákona o elektronických komunikáciách, ktorou sa mení aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Novela tiež hovorí, že pokuta za nedodržanie izolácie a karantény po návrate na Slovensko z červenej krajiny má byť do výšky 5 000 eur.
Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto sa v čase krízovej situácie nepodrobí opatreniam, a to nariadenej izolácii alebo karanténnym opatreniam súvisiacim so vstupom na územie SR v spojitosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Za tento priestupok má hroziť pokuta do výšky 5 000 eur. Uložiť ju má príslušný orgán verejného zdravotníctva.
Nová úprava má umožniť dodatočnú kontrolu osôb, ktoré sa majú prihlásiť pri príchode z takzvanej červenej krajiny. Cieľom je, aby podnik poskytoval Úradu verejného zdravotníctva SR telefónne čísla zákazníkov, ktorým boli zaslané SMS, lebo sa nachádzali v nebezpečnej krajine a vrátili sa v určenom čase na Slovensko, a zároveň v rámci všeobecnej súčinnosti spracúvať a poskytovať úradu anonymizované dáta aj bez súhlasu dotknutých osôb. Operátor by tak mohol spracúvať lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, napríklad pri zasielaní varovných SMS správ.
Novela upravuje aj rozsah údajov, ktoré operátori môžu spracovávať bez súhlasu účastníka. Okrem telefónneho čísla by mohli v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas spracúvať prevádzkové údaje v rozsahu identifikácie prihlásenia účastníka do siete v stanovenom čase i lokalizačné údaje účastníka aj bez súhlasu dotknutého účastníka.
Byty ignorovali koronu aj snahu zjednať cenu
4. 9. 2020
Nehnuteľnosti počas pandémie udržali svoje ceny. Predávajúci síce v inzerátoch bývanie zdražovali, no reálne predávali za podobné sumy ako začiatkom roka.
Hľadáte nové bývanie, týždne či mesiace surfujete po inzertných portáloch a dúfate, že časom spozorujete aspoň mierne znižovanie cien. Veríte, že koronavírus doženie predajcov ponúkať reality lacnejšie. To sa však nedeje. „V našich podmienkach je bežnou praxou, že veľa predávajúcich trvá na tom, aby cena do inzercie bola nastavená ‚o čosi vyššie‘, aby vraj nakoniec mali z čoho spúšťať,“ vysvetlil taktiku niektorých subjektov expert realitnej spoločnosti RE/MAX Alexander Krajňak.
Krajniak pripravuje zavedenie trvalého kurzarbeitu
31. 8. 2020
Slovensko pripravuje zavedenie trvalého systému poskytovania príspevkov na udržanie zamestnanosti, takzvaného kurzarbeitu. Projekt by mal byť financovaný z existujúcich odvodov, ktoré platia zamestnanci či firmy. Vyplýva to z materiálu ministerstva sociálnych vecí, ktorého šéfom je Milan Krajniak (Sme rodina).
Predloha slovenského modelu počíta s tým, zamestnanec v rámci skráteného pracovného týždňa, keď mu zamestnávateľ nebude z vlastného zavinenia schopný prideliť prácu, dostane počas minimálne pol roka spravidla 80 percent predchádzajúcej čistej mzdy. Z toho hlavnú časť pokryje dávka z nového fondu a zvyšok príspevok zamestnávateľa. Do nového fondu bude podľa predlohy presmerovaná časť existujúcich odvodov z poistenia v nezamestnanosti, z ktorého sa teraz vyplácajú dávky v nezamestnanosti. Dlhodobý prebytok terajšieho fondu v nezamestnanosti možno použiť aj na iné účely, čo by v prípade peňazí určených na nový kurzarbeit už nemalo byť možné.