Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.

Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!

Ak si myslíš, že už máš dosť peňazí, poraď sa o tom s advokátom.

Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!

Matka príroda je macocha.

Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.

Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.

Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.