Murphy radí
Murphy v parlamente
Optimistický zákon: Súčet inteligencie a počtu členov parlamentu je konštantný. Počet členov parlamentu stále stúpa.
Zákon zmeškanej reakcie: Kým sa konečne parlament odhodlá zaujať stanovisko k niečomu dôležitému, už to nie je aktuálne.
Zákon delenia zodpovednosti: Nikdy sa nevie s určitosťou, ktorý politik hovorí pravdu, ale vždy sa vie, kto ponesie zodpovednosť.
(Murphyho zákonník)
Nevytesané pravdy - I. večer
Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.
Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.
Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákony a komentáre
Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.
Prach si a v prach sa obrátiť, ale predtým si svoje odskáčeš.
Na Slovensku nové Murphyho zákony znejú: Čo sa dá stransformovať, to sa stransformuje. Čo sa nedá stransformovať, to sa sprivatizuje. Čo sa nedá sprivatizovať, to sa vytuneluje. Čo sa nedá vytunelovať, to nestojí za reč. Čo nestojí za reč, to patrí do Fondu národného majetku.
(Murphyho zrnká II)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)