Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!

Všetko sa dá dosiahnuť vytrvalou prácou. Syzifos pri prejave k pracovníkom firmy „Hore vrchom kotúľaj“.

Ako si kto ustelie, tak bude ležať. Reklamný slogan, ktorý vymyslel známy výrobca postelí Prokrustos.

Dopijem a pôjdem. Vyhlásenie Sokrata po tom, keď mu ako úplatok ponúkli čašu bolehlavu.

Ľudstvo sa berie príliš vážne, a to je dedičný hriech sveta. Keby sa bol vedel jaskynný smiať, dejiny by boli bývali iné. (Oscar Wilde)

Nežeňte sa pre peniaze, dajú sa vypožičať oveľa lacnejšie.

Je pravdou, že na tomto svete každý človek žije z práce. Pravda, nie každý zo svojej...

To, čo najmenej chceš, príde vždy samo.

Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.

Priateľ sa pýta priateľa. „Tak ako ti dopadli skúšky v autoškole?“ „Ešte neviem. Keď ma pustili z nemocnice, policajt a inštruktor ešte neboli pri vedomí.“