Murphy radí
Veci sa kazia
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
(Murphyho zrnká II)
Zákony života
Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.
Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.
Zákon relativity: Rovné cesty vedú priamo do pekla. Ostatné tam vedú okľukou.
(Murphyho zákonník)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Skomplikovať veci je jednoduché, ale zjednodušiť ich je náramne zložité.
Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.
Snažte sa čo najviac ukazovať v spoločnosti významných ľudí - budú si myslieť, že patríte k nim.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Informácie pre šéfa
Najväčším umením je správne sa mýliť.
Bohatí myslia len na peniaze. Chudobným sa o peniazoch len sníva.
Ak sa vám zdá informácia nepravdivou, tak je nepravdivá.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)