Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
(Murphyho zákony v bájkach)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Neživé predmety sa vedia pohybovať len natoľko, aby ti zavadzali.
Ak určitá organizácia existuje, tak vznikla na to, aby sa aspoň čiastočne eliminovali slabiny jednotlivcov.
Čím skôr sa oddelíš od ostatných, tým viac času ti zostane na to, aby si sa k nim pridal.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Na čo má človek rozum
Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.
Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)
Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)