Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Noviny na Googli sa spoplatnia
2. 12. 2009
Päť kliknutí a dosť, treba zaplatiť. S touto novou stratégiou prišiel Google. Americká jednotka v internetovom vyhľadávaní tak vyšla v ústrety vydavateľom novín, ktorí sa sťažovali na to, že Google na svojich stránkach bezplatne zverejňuje ich správy.
Zadarmo budú len prvé kliknutia, ale ak sa na ďalšie linky na stránke klikne viackrát, môže vydavateľ zobraziť požiadavku na platbu alebo registráciu.
O tom, či je tento postup správny by sa dalo diskutovať dlho. Iniciatíva na platené spravodajstvo však vyšla od samotných vydavateľov. Súvisí to aj s výrazným znížením príjmov z reklamy, na ktoré sú vydavatelia odkázaní.
Vplyv európskej integrácie na slovanské jazyky
2. 12. 2009
Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič sa domnieva, že popri francúzštine a angličtine by sa mohol stať pracovným jazykom Európskej únie (EÚ) aj jeden zo slovanských jazykov.
V Európe sa nachádzajú tri veľké jazykové skupiny a to germánska, románska a slovanská. Ak by sme vnímali Európu komplexne, ako celok, od Uralu až po Atlantik, zistíme, že slovanské národy tvoria asi 30 % európskej populácie, románske a germánske majú pritom rovnaké 20-percentné zastúpenie.
Členmi Európskej únie je už teraz päť slovanských štátov, v ďalších troch sú signifikantné slovanské menšiny, pričom trend rozširovania únie bude postupne smerovať k členstvu ďalších slovanských štátov. Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič sa domnieva, že táto skutočnosť by mala byť vyjadrená aj v praxi európskych inštitúcií.
Úvahy k možnému rozšíreniu pracovných jazykov Európskej únie prezentoval D. Čaplovič na odbornej konferencii Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre preklad, ktorá sa dnes koná v Bratislave pod názvom Vplyv európskej integrácie na slovanské jazyky.
Zákon o celoživotnom vzdelávaní dá šancu aj strednej a staršej generácii
1. 12. 2009
Ďalšie vzdelávanie dospelých a rozšírenie možnosti rekvalifikácie aj pre strednú a staršiu generáciu, ktorá sa čoraz ťažšie uplatňuje na trhu práce má zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý dnes schválili poslanci NR SR.
Hlavným cieľom návrhu je podľa predkladateľov vytvoriť predpoklady na zabezpečenie fungovania ďalšieho vzdelávania ako súčasti celoživotného vzdelávania a zvýšenie jeho kvality.
Toto vzdelávanie môžu uskutočňovať gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základné umelecké, jazykové a vysoké školy. Rovnako to môžu byť aj právnické a fyzické osoby, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním.
Agresívne ryby
30. 11. 2009
Austrálsky vedec zistil, že blednutie koralov, ku ktorému dochádza vplyvom globálneho otepľovania, spôsobuje, že väčšie ryby sa správajú agresívnejšie k menším príslušníkom svojho druhu. Výsledky svojho výskumu publikoval v časopise PLoS ONE.
Vedec na svoj pokus použil mladé, rozlične veľké jedince koralovej rybky druhu Pomacentrus amboinensis, ktoré označkoval a vypustil na severe Veľkej koralovej bariéry. Rybky umiestnil vo dvojiciach pozostávajúcich vždy z jedného menšieho a jedného väčšieho jedinca na tri druhy substrátu, zdravý koral druhu Pocillopora damicornis, vyblednutý koral a mŕtvy koral. Niekoľkokrát denne zaznamenával ich správanie. Vedec zistil, že v prípade, že išlo o zdravý koral, rybky sa zdržovali bližšie úkrytu. Pri vyblednutom a mŕtvom korale sa pohybovali vo väčšej vzdialenosti od neho a hrozilo im tak väčšie nebezpečenstvo zo strany predátorov.
Rozdielom bolo aj vzájomné správanie rýb. Pri poškodených koraloch väčší jedinec odháňal menšieho do väčšej vzdialenosti od úkrytu, čím bola menšia rybka vystavená ešte väčšiemu riziku. Poznatky sa zhodujú s údajmi o úmrtnosti tohto druhu rýb, ktoré dokazujú, že v blízkosti poškodených koralov zomiera až štyrikrát viac jedincov Pomacentrus amboinensis.