Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Stredné školy od 1. septembra 2012
29. 6. 2012
V poradí tretí stupeň vzdelania v SR, po predprimárnom a základnom stupni, je vzdelanie na stredných školách. Podobne ako ostatné stupne, aj stredoškolské vzdelanie upravuje zákon o výchove a vzdelávaní - školský zákon.
Všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle školského zákona je Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR o stredných školách, ktorej novela nadobudne účinnosť začiatkom nového školského roku 2012/2013, t.j. 1. septembra 2012. Novela vyhlášky od 1. septembra 2012 zlúčila alebo zrušila mnoho učebných a študijných odborov. Pre žiakov strednej školy, ktorí začali štúdium v študijnom odbore alebo učebnom odbore podľa vyhlášky Ministerstva školstva SR v znení platnom do 31. augusta 2012, bude platiť prechodné ustanovenie uvedené v § 13a vyhlášky, podľa ktorého takíto žiaci dokončia štúdium v tom študijnom odbore alebo učebnom odbore, v ktorom štúdium začali.
Všeobecný vymeriavací základ
27. 6. 2012
Všeobecný vymeriavací základ je kategóriou, ktorú upravuje zákon o sociálnom poistení ako 12 násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR, zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok.
Suma všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok sa ustanovuje opatrením, ktoré vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa údajov štatistického úradu a vyhlasuje ho najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku. Opatrenie MPSaR SR iny SR ustanovilo sumu všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011 vo výške 9 432 €. Určenie všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2011 spôsobí zmenu maximálneho vymeriavacieho základu, z ktorého platia fyzické a právnické osoby poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ale až od budúceho kalendárneho roka, t.j. od 1. 1. 2013.
Poskytovanie rekondičných pobytov
15. 6. 2012
Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičný pobyt, rehabilitáciu zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie.
Na účel poskytovania rekondičného pobytu je vybraným povolaním povolanie, v ktorom sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie a rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia. Zamestnancovi sa musí celý čas rekondičného pobytu zabezpečiť programovo riadený zdravotný režim, ubytovanie a celodenné stravovanie. Ubytovanie a stravovanie sa nezabezpečuje pri rehabilitácii v súvislosti s prácou.
Starobné dôchodkové sporenie
1. 3. 2012
Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení s účinnosťou od 1. apríla 2012 upravuje rozsah starobného dôchodkového sporenia, právne vzťahy pri vykonávaní starobného dôchodkového sporenia, organizáciu a financovanie starobného dôchodkového sporenia, ako i dohľad nad jeho vykonávaním.
Hlavným cieľom schválenia novelizácie zákona o starobnom dôchodkovom sporení je zabezpečiť dlhodobú finančnú stabilitu dôchodkového systému na Slovensku, vytvoriť priestor pre zvýšenie úrovne poskytovaných dôchodkových dávok a diverzifikovať riziká jednotlivých spôsobov financovania dôchodkových dávok. Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a na príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách.