Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
(Myšlienky bez cla)
Zákony odkladania
Napredovanie vedy sa dá zmerať počtom novo objavených výnimiek zo zákonov, dovtedy považovaných za absolútne platné.
Čím viac veríš, tým viac ťa boh trestá.
Vývoj neznamená, že nesprávnu teóriu vystrieda správna, ale že ju vystrieda taká, ktorej nesprávnosť je menej očividná.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
(Murphyho zákony v bájkach)
Na čo má človek rozum
Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)
(Zrnká úsmevu)