Zásoby ropy v USA vzrástli, ceny reagovali poklesom
27. 3. 2024
Ceny ropy klesli v reakcii na správu o prudkom náraste zásob komodity v Spojených štátoch a pribúdajúce náznaky, že kľúčové producentské krajiny v najbližšom čase nezmenia svoju ťažobnú politiku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters a údajov agentúry Bloomberg.
Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v máji sa v stredu o 7.16 h SEČ predával po 80,96 USD (74,58 eura). To bolo o 66 centov alebo 0,81 % menej ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania. Cena májového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent klesla o 76 centov alebo 0,88 % na 85,49 USD za barel.
Zásoby ropy v USA, ktoré sú najväčším svetovým spotrebiteľom suroviny, podľa údajov Amerického ropného inštitútu v týždni končiacom sa 22. marca vzrástli o 9,3 milióna barelov. Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a jej spojenci na čele s Ruskom združení vo formáte OPEC+ pravdepodobne až do riadneho zasadnutia, ktoré sa uskutoční v júni, neurobia žiadne zásadné zmeny ťažobnej politiky, uviedli pre agentúru Reuters viaceré zdroje z prostredia OPEC+.
Skupina zvolala na 3. apríla online zasadnutie svojho ministerského monitorovacieho výboru, ktorý sa bude venovať situácii na trhu a plneniu záväzkov v oblasti zníženia ťažby. Začiatkom tohto mesiaca sa členovia OPEC+ dohodli na predĺžení produkčných škrtov o približne 2,2 milióna barelov denne do konca júna...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Pomôže Bill Gates aj baniam na Slovensku?
22. 10. 2018
Jeho majetok je takmer 100 miliárd dolárov. Bill Gates je zakladateľ Microsoftu a jeden z najznámejších ľudí sveta. V čase, keď nerovnosť medzi bohatými a chudobnými patrí medzi najdiskutovanejšie témy politických a ekonomických debát, Gates ďalej pokračuje vo filantropickej činnosti a zaujíma sa o osud sveta.
Americký miliardár je práve na návšteve Európy a dnes sa stretol aj so slovenským podpredsedom Európskej komisie pre Energetickú úniu Marošom Šefčovičom. "Hlavným cieľom stretnutia bolo hľadať ďalšie možnosti spolupráce. Podobne, ako keď sme v stredu podpísali memorandum, na základe ktorého spoločne investujeme 100 miliónov do projektov, ktoré sa koncentrujú do piatich hlavných oblastí. Sú to výroba a skladovanie elektriny, poľnohospodárstvo z hľadiska znižovanie emisií CO2, výroba najmä plastov, ocele a cementu a ako ich produkovať čistejším spôsobom, doprava a vyššia energetická efektívnosť budov,“ povedal Šefčovič. "Energetický biznis sa musí zmeniť a je to príležitosť,“ povedal Bill Gates pre Pravdu a agentúru TASR v Bruseli. Na návšteve Európy sa podľa vlastných slov snaží hľadať nové myšlienky. Gates investoval do výroby batérií. Tieto projekty však zatiaľ z finančného hľadiska neboli veľmi úspešné. Podľa Šefčoviča sa Gates zaujíma o batérie a projekt batériovej aliancie, ktorý bol pred dvoma týždňami oznámený na Tatra summite GLOBSECU. "Gates chcel aj viac informácií o uhoľných regiónoch. Vysvetlil som mu filozofiu, ako im chceme pomáhať, aké nové možnosti ekonomického rozvoja predstavujú a ako na to získať financie. Dohodli sme sa, že v tejto oblasti by mohla pomôcť Gatesova nadácia,“ uviedol Šefčovič. "Určite by sa to mohlo týkať aj Slovenska. Sme momentálne vo fáze príprav projektov. Diskutujeme s Trenčianskym samosprávnym krajom, hornou Nitrou. Dúfam, že najneskôr na jar budeme mať zoznam projektov, ktorým budeme môcť pomôcť na európskej úrovni a spoločne budeme hľadať ich financovanie,“ pripomenul eurokomisár. Región hornej Nitry dlhodobo rieši problém útlmu baníctva, keď ťažba uhlia jednoznačne klesá, potrebuje dotácie a spôsobuje environmentálnu záťaž. Zároveň je energia vyrobená čistými technológiami stále lacnejšia.
(Zdroj: spravy.pravda.sk)
Od novembra pribudnú na bratislavskom letisku tri nové linky
16. 10. 2018
Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika pribudnú od novembra linky do Kyjeva-Borispiľu a Ľvova na Ukrajine a do Marakéša v Maroku. Počas V. ročníka Dní otvorených dverí (DOD), ktoré sa konali na letisku tento víkend, to uviedla pre médiá jeho hovorkyňa Veronika Ševčíková.
Na podujatí, ktoré sa uskutočnilo pár dní pred 100. výročím vzniku československého letectva, bolo 1300 registrovaných návštevníkov. Podľa Ševčíkovej slov každá letecká spoločnosť má vlastné prieskumy trhu, na základe ktorých otvára linky. V letnom letovom poriadku bratislavského letiska pribudlo 9 liniek. Letisko očakáva, že tento rok vybaví 2,2 milióna cestujúcich. „Je to historicky najvyšší počet cestujúcich, ktorí prešli letiskom od jeho vzniku v roku 1951,“ konštatovala. Najviac cestujúcich v rámci pravidelných liniek smeruje do Londýna, Dublinu, Moskvy, Milána a Bruselu. V dovolenkovej sezóne sú silnými destináciami Turecko, Egypt, Taliansko a Grécko.
Zákaz vyhadzovania potravín je bližšie
1. 10. 2018
Priemerný Slovák vyhodí priemerne 111 kilogramov jedla ročne. Najčastejšie vyhadzujeme chlieb, pečivo či varené jedlo. „Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny ďalej využiť, napríklad darovať charite bezchybné potraviny,“ uvádza sa v dokumente, ktorý je súčasťou stratégie Zelenšie Slovensko. Obmedzenie produkcie potravinového odpadu z dielne ministerstva životného prostredia nedávno prešlo medzirezortným pripomienkovým konaním.
Produkcia potravinového odpadu v niektorých krajinách je na minimálnej úrovni. Francúzsko je prvou krajinou, ktorá zaviedla do praxe zákon týkajúci sa obmedzenia potravinového odpadu. Vážnosť témy nie je cudzia ani Nemcom, Japoncom či Švédom. Jedlo sa síce stráca v celom dodávateľskom reťazci, no vyše 50 percent vyhadzujú koneční spotrebitelia. Pozitívne preto možno hodnotiť fakt, že plytvanie potravinami čoraz viac prekáža i Slovákom. Zamrazovanie, kompostovanie, recyklácia, zaváranie či sušenie ovocia a zeleniny sú najčastejšími spôsobmi, ktorými sa snažia bojovať proti nadbytočnej produkcii potravín vo svojich domácnostiach.
Aj milionárov trápia súdy a nefunkčné školstvo
27. 9. 2018
Aj keď bežný slovenský občan a milionár disponujú rozdielnym zostatkom na bankovom účte, mnohé obavy majú spoločné. Vyplýva to z prieskumu J&T Banky Wealth Report medzi dolárovými milionármi. Bohatých ľudí rovnako ako bežných občanov trápi hlavne korupcia, klientelizmus a rodinkárstvo, slabá vymožiteľnosť práva, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie či nízka úroveň školstva a výdavkov na vedu a výskum.
Naopak, najväčší rozdiel v názoroch počas prieskumu medzi verejnosťou a milionármi bol pohľad na pokračujúci rast cien nehnuteľností, a tým aj zvyšujúce sa náklady na financovanie bývania. Zatiaľ čo až 82 percent verejnosti označilo rast cien za hrozbu, podobne to videla iba polovica milionárov. Podľa odborníkov je to spôsobené najmä tým, že bohatí majú investície práve aj v nehnuteľnostiach a rastom ich hodnoty sa zhodnocuje aj ich majetok.