V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Všetko zlé, rovnako ako všetko dobré sa neustále rozvíja. Ak na chvíľu prestanete dávať pozor, v tom momente ste v kaši až po uši.

Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.

Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.

Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.

Veci sa môžu komplikovať donekonečna.

Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.

Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.

Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.