Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
7. 5. 2025
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej republiky. Táto povinnosť je stanovená s úmyslom nielen zjednotiť a posilniť identifikáciu štátnych inštitúcií, ale aj upevniť vnímanie štátnych symbolov ako neoddeliteľného prvku reprezentácie štátu.
Štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentovaná na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Táto viditeľná prítomnosť štátnej vlajky zároveň slúži ako prostriedok na posilnenie štátnej identity a prehĺbenie spoločného vedomia občanov o príslušnosti k Slovenskej republike, ktorá je zakorenená v rešpekte k symbolom reprezentujúcim jej zvrchovanosť a historický odkaz.
Novela zákona zabezpečuje neutralitu verejných priestorov štátnych orgánov a verejných inštitúcií. V ostatnom období sa čoraz frekventovanejšie objavujú situácie, kedy dochádza k vyvesovaniu a umiestňovaniu rôznych symbolov a vizuálnych prvkov, ktoré nemajú status štátnych symbolov a ktoré potenciálne ohrozujú názorovú neutralitu týchto inštitúcií. V zmysle novely zákona bude na budovách a v budovách štátnych orgánov a verejných inštitúcií zakázané vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať symboly, ktoré nie sú štátnymi symbolmi Slovenskej republiky, vlajkami členských štátov Európskej únie alebo zástavami miest a obcí. Týmto zákazom sa predchádza situáciám, ktoré by mohli viesť k nežiaducemu politickému alebo ideologickému vyjadrovaniu v kontexte štátnych a verejných inštitúcií.
Zavedenie výnimiek z tohto zákazu bude umožnené prostredníctvom formálneho správneho aktu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo príslušného okresného úradu. Tento mechanizmus výnimiek zabezpečí, že v špecifických prípadoch bude možné zvážiť a povoliť použitie iných symbolov, avšak vždy na základe písomného rozhodnutia, čím sa zachová primeraná flexibilita a zároveň sa predíde svojvoľnému používaniu symbolov.
Novela taktiež prináša úpravy v oblasti sankcionovania porušení ustanovení týkajúcich sa používania štátnych symbolov. Zvýšenie maximálnej výšky pokút až do 30 000 eur je výrazom odhodlania zabezpečiť, aby štátne symboly boli používané v súlade so zákonom a aby sa predišlo ich zneužívaniu alebo neadekvátnemu používaniu. Táto sankcia reflektuje potrebu zvýšenej ochrany štátnych symbolov a ich správneho používania v súlade s hodnotami, ktoré tieto symboly reprezentujú
K
Psychologická príprava pre operátorov záchrannej zdravotnej služby (ZZS)
31. 3. 2025
Zmeny zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe takisto upravujú nutnosť previerky psychickej spôsobilosti operátorov.
Práca operátora linky tiesňového volania 155 je mimoriadne psychicky náročná, vyžaduje rýchle rozhodovanie, vysokú mieru odolnosti voči stresu a schopnosť zvládať kritické situácie. Preto je dôležité, aby operátori prešli dôkladnou odbornou prípravou aj v tejto téme, čo im pomôže nadobudnúť a udržiavať potrebné psychické predpoklady na zvládnutie náročných úloh, ako sú spracovanie tiesňových volaní, koordinácia záchranných operácií a komunikácia s ľuďmi v krízových situáciách.
K
Vyhláška k integrovanej posudkovej činnosti
20. 3. 2025
Dňa 10. marca 2025 bola schválená vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Posudzovanie individuálnych predpokladov účastníka konania o integrovanom posudku zahŕňa najmä hodnotenie jeho schopnosti riešiť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a nepriaznivú sociálnu situáciu vyplývajúce z funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu vlastným pričinením a zisťovanie jeho pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít, občianskych aktivít, rodinných aktivít a voľnočasových aktivít. Posudzovanie rodinného prostredia účastníka konania zahŕňa najmä hodnotenie možností a schopností blízkych osôb participovať na poskytovaní pomoci, ktorú je potrebné zabezpečiť účastníkovi konania pri riešení sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a nepriaznivej sociálnej situácie vyplývajúcich z funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu. Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie účastníka konania do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravnej obslužnosti, dopravných systémov a podmienok bývania vrátane dostupnosti a prístupnosti verejných služieb.
K
Odkázanosti účastníka konania na pomôcku podľa vyhlášky k integrovanej posudkovej činnosti
20. 3. 2025
Pri určení odkázanosti účastníka konania na pomôcku sociálny pracovník uvedie pomôcku zo zoznamu pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, podľa § 24 ods. 2 a § 29 až 31 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, na ktorú je účastník konania odkázaný.
Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri uskutočňovaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, sa vychádza z toho, akou mierou je rozsah jeho funkčných schopností postačujúci na vykonávanie konkrétnej činnosti samostatne v kvalite a spôsobom, ktorý je bežný a akceptovateľný u fyzických osôb rovnakého veku a pohlavia bez zdravotného postihnutia (prijateľný štandard), posúdenie potreby a kontrolu správnosti ním vykonávanej konkrétnej činnosti v prijateľnom štandarde. Miera ťažkostí účastníka konania vykonávať konkrétnu činnosť v prijateľnom štandarde zodpovedá prevažujúcej miere jeho ťažkostí v posudzovanom období. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, jeden mesiac. Pri posudzovaní miery ťažkostí účastníka konania, pri vykonávaní jednotlivých činností podľa prílohy č. 1, u ktorého striedavo dochádza k zhoršovaniu a zlepšovaniu funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu, je obdobím, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní miery ťažkostí vykonávať jednotlivé činnosti, spravidla jeden rok.
K
Úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru
18. 3. 2025
Právna úprava zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi spodrobňuje úkony orgánov štátneho požiarneho dozoru realizované v rámci výkonu štátneho požiarneho dozoru so zreteľom na novú pojmológiu týkajúcu sa činnosti dotknutých orgánov a zavedenú v Stavebnom zákone.
Táto konštrukcia ustanovenia prihliada nielen na novú pojmológiu v Stavebnom zákone, ale zakotvuje aj novú činnosť ministerstva a krajského riaditeľstva v pozícii nadriadeného orgánu pri odstraňovaní rozporov na žiadosť správneho orgánu. Predmetné ustanovenia sú esenciálnymi pre vykonávanie štátneho požiarneho dozoru a ich neakceptovaním táto oblasť pôsobenia Hasičského a záchranného zboru bude zmarená. Jednoznačné a úplné sformulovanie verejnoprávnych pretenzií a zároveň povinnosti jednotlivých orgánov štátneho požiarneho dozoru vložených do textu ustanovenia zakladajú limity a zároveň právnu istotu nielen orgánom, ktoré v intenciách ustanovenia postupujú, ale aj subjektom, v právnom záujme ktorých sa konania vedú, pretože im indikujú právom aprobované očakávania. Ďalej sú predmetné ustanovenia dôležité aj pri vykonávaní hlavného štátneho požiarneho dozoru Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky voči krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a vykonávaním hlavného štátneho požiarneho dozoru krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru voči okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a teda právne neprichádza do úvahy, aby prekročenie kompetencie alebo nenaplnenie kompetencie bolo posudzované prostredníctvom ustanovení stavebného zákon. Absencia zákonných licencií je nesubstituovateľná vnútornými predpismi. Bez jednoznačného sformulovania oprávnenia a povinnosti orgánu štátneho požiarneho dozoru nie je možné ani urobiť zmysluplné podanie právneho názoru k rozsahu a obsahu kompetencií orgánu štátneho požiarneho dozoru. Absencia presného zakotvenia kompetencií orgánov štátneho požiarneho dozoru v prípade súdneho sporu navodí súdu, keďže nebude môcť odmietnuť spravodlivosť, povinnosť nájsť právo, čo však môže dospieť k nepredvídateľným záverom. Ustanovenie neodporuje ostatnej časti právneho poriadku, nevnáša do právneho poriadku neznáme pojmy, nezakladá možnosť rozdielnych výkladov, nie je redundantný voči stavebnému zákonu.
K