Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
7. 5. 2025
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej republiky. Táto povinnosť je stanovená s úmyslom nielen zjednotiť a posilniť identifikáciu štátnych inštitúcií, ale aj upevniť vnímanie štátnych symbolov ako neoddeliteľného prvku reprezentácie štátu.
Štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentovaná na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Táto viditeľná prítomnosť štátnej vlajky zároveň slúži ako prostriedok na posilnenie štátnej identity a prehĺbenie spoločného vedomia občanov o príslušnosti k Slovenskej republike, ktorá je zakorenená v rešpekte k symbolom reprezentujúcim jej zvrchovanosť a historický odkaz.
Novela zákona zabezpečuje neutralitu verejných priestorov štátnych orgánov a verejných inštitúcií. V ostatnom období sa čoraz frekventovanejšie objavujú situácie, kedy dochádza k vyvesovaniu a umiestňovaniu rôznych symbolov a vizuálnych prvkov, ktoré nemajú status štátnych symbolov a ktoré potenciálne ohrozujú názorovú neutralitu týchto inštitúcií. V zmysle novely zákona bude na budovách a v budovách štátnych orgánov a verejných inštitúcií zakázané vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať symboly, ktoré nie sú štátnymi symbolmi Slovenskej republiky, vlajkami členských štátov Európskej únie alebo zástavami miest a obcí. Týmto zákazom sa predchádza situáciám, ktoré by mohli viesť k nežiaducemu politickému alebo ideologickému vyjadrovaniu v kontexte štátnych a verejných inštitúcií.
Zavedenie výnimiek z tohto zákazu bude umožnené prostredníctvom formálneho správneho aktu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo príslušného okresného úradu. Tento mechanizmus výnimiek zabezpečí, že v špecifických prípadoch bude možné zvážiť a povoliť použitie iných symbolov, avšak vždy na základe písomného rozhodnutia, čím sa zachová primeraná flexibilita a zároveň sa predíde svojvoľnému používaniu symbolov.
Novela taktiež prináša úpravy v oblasti sankcionovania porušení ustanovení týkajúcich sa používania štátnych symbolov. Zvýšenie maximálnej výšky pokút až do 30 000 eur je výrazom odhodlania zabezpečiť, aby štátne symboly boli používané v súlade so zákonom a aby sa predišlo ich zneužívaniu alebo neadekvátnemu používaniu. Táto sankcia reflektuje potrebu zvýšenej ochrany štátnych symbolov a ich správneho používania v súlade s hodnotami, ktoré tieto symboly reprezentujú
K
Prezidentka podpísala novelu Trestného zákona týkajúcu sa premlčacích lehôt
13. 3. 2024
Pri trestných činoch ako znásilnenie alebo sexuálne zneužívanie sa dĺžka premlčacej doby nezmení. Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu Trestného zákona týkajúcu sa premlčacích lehôt. Tá ráta so zachovaním pôvodných 20-ročných premlčacích lehôt pri trestných činoch, ako je znásilnenie či sexuálne zneužívanie, informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.
„Uvedomujúc si spoločenskú objednávku, cieľom predkladaného návrhu zákona je, aby pri trestných činoch proti životu a zdraviu, trestných činoch proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestných činoch proti rodine a mládeži a trestných činoch proti iným právam a slobodám zostala zachovaná doterajšia právna úprava zániku trestnosti v dôsledku premlčania," ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti pri predkladaní novely. Pri týchto trestných činoch sa tak budú uplatňovať doterajšie premlčacie doby, a to najmä 20-ročná doba v prípade zločinov, za ktoré Trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody najmenej desať rokov. Medzi takéto zločiny patria najmä vražda, zabitie, ublíženie na zdraví, hrubý nátlak, zavlečenie do cudziny, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, týranie blízkej osoby a zverenej osoby, obchodovanie s ľuďmi, únos a výroba detskej pornografie.
Legislatíva má byť účinná od 15. marca. Rovnako mala nadobudnúť účinnosť aj „veľká novela" Trestného zákona schválená 8. februára, ktorá premlčacie lehoty skracovala. Ústavný súd SR však pozastavil účinnosť veľkej časti zmien.
S
Stavebné právo – zákon o výstavbe
6. 3. 2024
Primárnym podnetom na novelizáciu stavebného práva bola naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe.
Dochádza k odloženiu účinnosti zákona o výstavbe o jeden rok, t. j. do 1. apríla 2025. Hlavnými dôvodmi sú hlavne nepripravenosť integrácie povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, časový sklz pri príprave vykonávacích právnych predpisov, nutnosť opravy vád a chýbajúcich častí právnej úpravy nadväzujúcej na zákon o výstavbe, časový sklz formulárov a digitalizácie konaní vo výstavbe a technického vybavenia, nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu vyškolenými odbornými zamestnancami pre realizáciu preberaného rozsahu povoľovacích konaní. Sekundárnym cieľom v nadväznosti na oddialenie účinnosti zákona o výstavbe bolo aj prispôsobenie režimu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších a zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o územnom plánovaní“) tak, aby boli aplikovateľné súčasne a nadväzovali na seba do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. V neposlednom rade novela zákona smeruje k skráteniu doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť úpravy zákon nemal ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona, ani zásadným spôsobom upravovať súvisiace predpisy. Cieľom bolo urýchlene vykonať legislatívne úpravy tak, aby sa eliminovalo riziko spustenia nepripravených procesov vo výstavbe a v prechodnej dobe sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty stavebného práva, primerane prebrali aplikovateľné inštitúty navrhované zákonom o výstavbe, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v zásadnom rozpore s už schválenými predpismi, ktorých účinnosť sa posúva na 1. apríla 2025. Z hľadiska úpravy stavebného zákona je do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe najefektívnejším riešením pre zefektívnenie povoľovacích procesov integrácia existujúcich správnych konaní do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov, alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
K
Povoľovacie procesy v stavebnom práve
6. 3. 2024
Doterajšia úprava umožňovala spojiť územné a stavebné konanie iba pre jednoduché stavby, ak sú jednoznačné podmienky ich umiestnenia, pri ostatných stavbách za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
Novela zákona rozširuje možnosti pre spojenie územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania pre ostatné stavby aj na podklade „záväzného stanoviska“ príslušného orgánu územného plánovania. Týmto krokom sa harmonizuje zákon o územnom plánovaní so stavebným zákonom a inštitút záväzných stanovísk bude možné s akceleračným efektom začať používať aj pred nadobudnutím účinnosti zákona o výstavbe, čím sa môžu orgány územného plánovania pripraviť na jeho budúcu aplikáciu. Upravuje sa zároveň zjednodušený rozsah dokumentácie stavby pre podanie žiadosti orgánu územného plánovania o „záväzné stanovisko“, ako aj jeho rozsah. Novela zákona tiež umožňuje vykonať integrované povoľovanie súboru stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom správnom konaní. Nadväzuje na existujúcu právnu úpravu v tejto oblasti a spája so stavebným konaním aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby, upravené v § 65 stavebného zákona. Konanie vedie a rozhodnutie vydá stavebný úrad príslušný na povolenie hlavnej stavby, ostatné stavebné úrady majú v konaní postavenie dotknutého orgánu. Právna úprava do účinnosti zákona o výstavbe znižuje administratívne zaťaženie a umožní skrátenie lehôt povoľovacích procesov pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie bez negatívneho dopadu na možnosti dotknutých orgánov chrániť im zverené záujmy a bez dopadu na práva a právom chránené záujmy účastníkov konania. Z pohľadu zákona o územnom plánovaní sa upravuje inštitút záväzného stanoviska posúdenia súladu s územným plánom tak, aby mohol byť podkladom pre spojenie konaní podľa stavebného zákona, určuje sa obsah žiadosti o záväzné stanovisko a jej povinné prílohy, spôsob a rozsah posudzovania stavby z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie. Precizuje sa tiež štruktúra a obsah územného stanoviska. Formulačne sa precizujú nepresnosti a vady schválenej legislatívy v oblasti územného plánovania. V oblasti výstavby sa posúva účinnosť zákona o výstavbe a primerane sa upravujú nadväzujúce právne predpisy s odsunutím všetkých ustanovení nadväzujúcich na zákon o výstavbe.
K
Cestná premávka po novom
5. 3. 2024
Novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vychádza z aplikačnej praxe, kedy najmä vozidlá integrovaného záchranného systému, ktoré boli doposiaľ konštruované tak, že ich celková hmotnosť nepresahovala 3 500 kg, tak v súčasnosti pri nezmenenom účele taktického využitia pri záchrane životov a ochrane majetku obyvateľstva Slovenskej republiky, celková hmotnosť týchto vozidiel presahuje 3 500 kg, avšak vo väčšine prípadov nepresahuje 4 000 kg.
Legislatívnou zmenou sa upravuje dĺžka povinnej praxe vo vedení motorového vozidla s právom prednostnej jazdy v kategórii vozidiel C1, t. j. vozidiel, okrem skupiny D1 alebo D, ktorých najväčšia prípustná celková hmotnosť presahuje 3 500 kg a nepresahuje 7 500 kg, ktoré sú konštruované a určené na prepravu najviac ôsmich osôb okrem vodiča, z dvojročnej na jednoročnú. Uvedená zmena v presiahnutí celkovej hmotnosti záchranných vozidiel (nie signifikantnej, t. j. do 15 %) vychádza najmä z dvoch faktorov, a síce, jednak z dostupnosti nových prístrojov a nástrojov určených pre záchranu života a zdravia, ako aj taktického a záchranného vybavenia, o ktoré sa v súlade so svetovými trendmi rozširuje vybavenie záchranných vozidiel a doteraz neboli ich súčasťou. Rovnako navýšenie hmotnosti týchto vozidiel súvisí so zavádzaním elektro mobility, a to najmä hybridných systémov pohonu, kedy samotné batériové články predstavujú nemalú časť navýšenia hmotnosti vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné reagovať zmenou legislatívy, ktorá umožní skrátiť prax vo vedení vozidla novej skupiny, o ktorú si vodič vozidla s právom prednostnej jazdy rozširuje doterajšie vodičské oprávnenia, o jeden rok. V praxi to znamená, že vodič vozidla s právom prednostnej jazdy, ktorý doposiaľ viedol vozidlo s právom prednostnej jazdy s hmotnosťou do 3 500 kg (pričom dvojročná prax pre túto kategóriu ostáva zachovaná), tak po prijatí legislatívnej zmeny a získaní vodičského oprávnenia pre kategóriu vozidiel C1 bude potrebovať jednoročnú prax vo vedení tohto vozidla, aby mohol následne viesť uvedené vozidlo už s použitím zvláštnych zvukových a svetelných výstražných znamení.
K