Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
7. 5. 2025
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej republiky. Táto povinnosť je stanovená s úmyslom nielen zjednotiť a posilniť identifikáciu štátnych inštitúcií, ale aj upevniť vnímanie štátnych symbolov ako neoddeliteľného prvku reprezentácie štátu.
Štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentovaná na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Táto viditeľná prítomnosť štátnej vlajky zároveň slúži ako prostriedok na posilnenie štátnej identity a prehĺbenie spoločného vedomia občanov o príslušnosti k Slovenskej republike, ktorá je zakorenená v rešpekte k symbolom reprezentujúcim jej zvrchovanosť a historický odkaz.
Novela zákona zabezpečuje neutralitu verejných priestorov štátnych orgánov a verejných inštitúcií. V ostatnom období sa čoraz frekventovanejšie objavujú situácie, kedy dochádza k vyvesovaniu a umiestňovaniu rôznych symbolov a vizuálnych prvkov, ktoré nemajú status štátnych symbolov a ktoré potenciálne ohrozujú názorovú neutralitu týchto inštitúcií. V zmysle novely zákona bude na budovách a v budovách štátnych orgánov a verejných inštitúcií zakázané vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať symboly, ktoré nie sú štátnymi symbolmi Slovenskej republiky, vlajkami členských štátov Európskej únie alebo zástavami miest a obcí. Týmto zákazom sa predchádza situáciám, ktoré by mohli viesť k nežiaducemu politickému alebo ideologickému vyjadrovaniu v kontexte štátnych a verejných inštitúcií.
Zavedenie výnimiek z tohto zákazu bude umožnené prostredníctvom formálneho správneho aktu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo príslušného okresného úradu. Tento mechanizmus výnimiek zabezpečí, že v špecifických prípadoch bude možné zvážiť a povoliť použitie iných symbolov, avšak vždy na základe písomného rozhodnutia, čím sa zachová primeraná flexibilita a zároveň sa predíde svojvoľnému používaniu symbolov.
Novela taktiež prináša úpravy v oblasti sankcionovania porušení ustanovení týkajúcich sa používania štátnych symbolov. Zvýšenie maximálnej výšky pokút až do 30 000 eur je výrazom odhodlania zabezpečiť, aby štátne symboly boli používané v súlade so zákonom a aby sa predišlo ich zneužívaniu alebo neadekvátnemu používaniu. Táto sankcia reflektuje potrebu zvýšenej ochrany štátnych symbolov a ich správneho používania v súlade s hodnotami, ktoré tieto symboly reprezentujú
K
Dovolenka a prekážky v práci na strane zamestnanca počas dovolenky
30. 8. 2024
Právo určovať nástup na dovolenku má zamestnávateľ. Toto právo zamestnávateľa sa vzťahuje na celú výmeru dovolenky, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca, preto ak úlohy zamestnávateľa nebránia poskytnúť zamestnancovi dovolenku, zamestnávateľ by sa nemal brániť jej čerpaniu.
Právna úprava ustanovuje, kedy dochádza k prerušeniu čerpania dovolenky. Ide o situácie, kedy už zamestnanec dovolenku čerpá, a dochádza k vzniku udalosti, ktorá má prednosť pred čerpaním dovolenky. Z ustanovenia § 114 Zákonníka práce vyplýva, že ide o udalosti, ktoré nastanú v priebehu (v čase čerpania) dovolenky. Dovolenka sa zamestnancovi prerušuje ak zamestnanec nastúpi službu v ozbrojených silách, ak bol zamestnanec uznaný za dočasne práceschopného pre chorobu alebo úraz, ak zamestnankyňa nastupuje na materskú dovolenku, ak zamestnanec nastupuje na otcovskú dovolenku, ak zamestnanec ošetruje chorého člena rodiny – v tomto prípade k prerušeniu dovolenky nedochádza, ak zamestnávateľ určí čerpanie dovolenky na žiadosť zamestnanca.
K
Najviac prekvalifikovaných zamestnancov je v oblasti služieb a poľnohospodárstva
26. 8. 2024
Jedným z dôvodov prekvalifikovanosti môže byť podľa rezortu práce nedostatok pracovných miest, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie v niektorých regiónoch. Najviac prekvalifikovaných zamestnancov je na Slovensku v oblasti služieb či poľnohospodárstve. Dôvodom je nedostatok vhodných pracovných miest aj veľký počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce. TASR o tom informovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
"Fenomén prekvalifikovanosti je najčastejší u absolventov študijných odborov v oblasti služieb, poľnohospodárstva, veteriny a sociálnych vied, obchodu a práva. Naopak, najmenej prekvalifikovaných pracovníkov bolo v prírodných vedách, vzdelávaní, zdravotníctve, inžinierstve, manufaktúre a staviteľstve," uviedol rezort práce.
Na Slovensku bolo minulý rok 22,7 percenta prekvalifikovaných zamestnancov. Jedným z dôvodov prekvalifikovanosti môže byť podľa rezortu práce nedostatok pracovných miest, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie v niektorých regiónoch. Pracovníci tak môžu uprednostniť zamestnanie v mieste svojho bydliska namiesto dochádzania za prácou.
Ďalšou príčinou môže byť spoločenský tlak na dokončenie druhého stupňa vysokej školy. Bakalárske vzdelanie nie je podľa ministerstva práce na Slovensku veľmi populárne, keďže nemusí dostatočne pripraviť absolventov na trh práce. Riešenie vidí rezort v lepšom zameraní bakalárskych odborov, ktoré by rovnako dobre pripravili študentov do zamestnania ako tie magisterské. Zároveň odbory s užším zameraním môžu mať nižšiu mieru prekvalifikovanosti, keďže študenti sú lepšie informovaní o ich význame na trhu práce.
Na tom, že je na Slovensku veľké množstvo prekvalifikovaných ľudí, sa zhodli aj viacerí zástupcovia zamestnávateľov. Problém vidia najmä pri absolventoch vysokých škôl, ktorí si po vyštudovaní nemôžu nájsť prácu v odbore. V takom prípade sa musia často zamestnať na pozíciách, ktoré vysokú školu vôbec nevyžadujú. Štátu podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza vznikajú vysoké náklady nielen s financovaním štúdia, ale aj rekvalifikáciami, teda preškoleniami týchto absolventov.
S
Vláda preplatí samosprávam stovky tisíc eur za výdavky počas mimoriadnych situácií
6. 6. 2024
V okresoch Banská Štiavnica, Bratislava, Kysucké Nové Mesto a Levice riešili samosprávy zosuv pôdy. V okresoch Brezno, Dunajská Streda a Malacky vyhlásili mimoriadnu situáciu pre haváriu.
Samosprávam preplatia za záchranné práce počas deviatich mimoriadnych situácií spolu 317 393 eur. Vyplýva to z návrhu ministerstva vnútra, ktorý v stredu schválila vláda.
V okresoch Banská Štiavnica, Bratislava, Kysucké Nové Mesto a Levice riešili samosprávy zosuv pôdy. V okresoch Brezno, Dunajská Streda a Malacky vyhlásili mimoriadnu situáciu pre haváriu. V okresoch Humenné a Vranov nad Topľou bolo dôvodom zemetrasenie. Ohrozenie verejného zdravia druhého stupňa zaznamenali v Bratislave.
"Opodstatnenosť, správnosť a primeranosť predložených požiadaviek bola verifikovaná okresnými úradmi," doplnil rezort. Najvyššiu sumu, 141 501 eur, preplatia Bratislave, obci Baškovce refundujú 116 400 eur.
S
Elektromobily začínajú strácať dych. Dopyt po nich sa výrazne spomalil
29. 5. 2024
Podiel elektromobilov v predaji nových vozidiel v EÚ aktuálne predstavuje zhruba 12 percent.
Predaje elektromobilov (EV) v tomto roku nedosahujú takú dynamiku ako predchádzajúce roky. Dokonca v marci sa ich predalo v rámci EÚ o 11 percent menej.
Čo je dôvodom poklesu záujmu o kúpu elektromobilov?
Vzhľadom na to, že celkovo počet predaných áut podľa štatistík rástol, môžeme konštatovať, že ľudia sa viac priklonili k autám s klasickým spaľovacím motorom. Po dvoch rokoch rastúcich predajov elektromobilov v desiatkach percent to vyzerá, že tento rok môže prísť aj celoročný pokles.
Hlavným dôvodom sú pravdepodobne stále vysoké obstarávacie náklady elektrických automobilov. Tie sú v porovnaní so spaľovacími automobilmi približne o tretinu vyššie. Aj keď náklady na prevádzkovanie elektromobilov sú nižšie, pre mnohých spotrebiteľov je obstarávacia cena stále najdôležitejším faktorom pri zvažovaní kúpy nového automobilu.
Treba dodať, že dotačná pomoc na nákup elektromobilov vo viacerých európskych krajinách bola zastavená, čo má, samozrejme, tiež svoj efekt. V neposlednom rade je problémom elektroáut aj chýbajúca, respektíve pomaly sa rozvíjajúca nabíjacia infraštruktúra. Kým nebude najmä v mestách dostupné väčšie množstvo verejných rýchlonabíjačiek, kde si môžu vodiči autá dobíjať, budú spotrebitelia s kúpou váhať. Nie každý si totiž môže dobíjať svoje elektroauto doma...
B