Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
7. 5. 2025
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej republiky. Táto povinnosť je stanovená s úmyslom nielen zjednotiť a posilniť identifikáciu štátnych inštitúcií, ale aj upevniť vnímanie štátnych symbolov ako neoddeliteľného prvku reprezentácie štátu.
Štátna vlajka ako základný symbol suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky musí byť viditeľne prezentovaná na všetkých relevantných štátnych budovách, čím sa zabezpečí jej správna a úctyhodná reprezentácia. Táto viditeľná prítomnosť štátnej vlajky zároveň slúži ako prostriedok na posilnenie štátnej identity a prehĺbenie spoločného vedomia občanov o príslušnosti k Slovenskej republike, ktorá je zakorenená v rešpekte k symbolom reprezentujúcim jej zvrchovanosť a historický odkaz.
Novela zákona zabezpečuje neutralitu verejných priestorov štátnych orgánov a verejných inštitúcií. V ostatnom období sa čoraz frekventovanejšie objavujú situácie, kedy dochádza k vyvesovaniu a umiestňovaniu rôznych symbolov a vizuálnych prvkov, ktoré nemajú status štátnych symbolov a ktoré potenciálne ohrozujú názorovú neutralitu týchto inštitúcií. V zmysle novely zákona bude na budovách a v budovách štátnych orgánov a verejných inštitúcií zakázané vyvesovať, umiestňovať alebo inak zobrazovať symboly, ktoré nie sú štátnymi symbolmi Slovenskej republiky, vlajkami členských štátov Európskej únie alebo zástavami miest a obcí. Týmto zákazom sa predchádza situáciám, ktoré by mohli viesť k nežiaducemu politickému alebo ideologickému vyjadrovaniu v kontexte štátnych a verejných inštitúcií.
Zavedenie výnimiek z tohto zákazu bude umožnené prostredníctvom formálneho správneho aktu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo príslušného okresného úradu. Tento mechanizmus výnimiek zabezpečí, že v špecifických prípadoch bude možné zvážiť a povoliť použitie iných symbolov, avšak vždy na základe písomného rozhodnutia, čím sa zachová primeraná flexibilita a zároveň sa predíde svojvoľnému používaniu symbolov.
Novela taktiež prináša úpravy v oblasti sankcionovania porušení ustanovení týkajúcich sa používania štátnych symbolov. Zvýšenie maximálnej výšky pokút až do 30 000 eur je výrazom odhodlania zabezpečiť, aby štátne symboly boli používané v súlade so zákonom a aby sa predišlo ich zneužívaniu alebo neadekvátnemu používaniu. Táto sankcia reflektuje potrebu zvýšenej ochrany štátnych symbolov a ich správneho používania v súlade s hodnotami, ktoré tieto symboly reprezentujú
K
Fiduciárne vyhlásenie ako právny úkon
5. 5. 2023
Ide o jednoduchý právny úkon pred notárom, ktorým osoba do notárskej zápisnice prejaví vôľu, aby niekto iný konal v jej mene ako dôverník vo vymedzených životných situáciách.
Navrhovaný právny inštitút v novom zákon abude od roku 2024 riešiť aj zásadnejšie právne otázky pre prípad smrti. Umožňuje pre prípad smrti určiť, že označený dôverník je preferovanou voľbou pri ustanovení za správcu dedičstva. Rovnako sa bude prihliadať na ustanovenie poručníka alebo opatrovníka deťom zosnulého. Návrh zákona v tejto časti rešpektuje práva zákonných zástupcov ako aj faktické rodinné spolužitia a aj týmto sleduje najlepší záujem dieťaťa.
Doterajšia hmotnoprávna úprava, ale ani procesnoprávna úprava nedáva prioritu vôli dotknutej fyzickej osoby v otázke, kto by mal byť ustanovený ako osoba, ktorá požíva dôveru a aké želania osoby by mala zohľadňovať. Rovnako platná právna úprava neupravuje možnosť, pre prípad, že sa osoba dostane do situácie, kedy jej zdravotný stav bude spôsobovať ťažkosti pri zabezpečovaní si svojich záležitostí, aby si mohla vopred označiť osobu, ktorá jej môže byť ustanovená ako opatrovník.
K
Fiduciárne vyhlásenie
5. 5. 2023
Účinnosť právnej úpravy návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje od 1. januára 2024.
Cieľom návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení je vyjadrenie právneho rešpektu faktického stavu existencie osôb, ktoré požívajú dôveru inej fyzickej osoby, a to vrátane nezosobášených párov. Navrhované právne nástroje prinášajú viac istoty pri riešení vymedzených životných situácii najmä v oblasti vzájomného zastupovania v bežných veciach, dedenia, zdravotnej starostlivosti i ochrany maloletých.
Ďalším sledovaným cieľom je akceptácia hmotnoprávnej a procesnoprávnej autonómie fyzickej osoby zaznamenaním prejavu dôvery voči inej fyzickej osobe bez nutnosti skúmania reálneho stavu vzájomného ekonomického, emocionálneho alebo majetkového vzťahu.
Platné právo pozitívne ako aj negatívne vymedzuje navrhovaný inštitút fiduciárneho vyhlásenia. Fiduciárne vyhlásenie je právnym inštitútom sociálnej solidarity, ktorý rešpektuje prejav vôle vyhlasujúceho voči dôverníkovi, je jednoducho dostupný a sú s ním spojené predvídateľne právne následky. Medzi pramene práva a inštitucionálne obmedzenia patrí právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (čl. 8 Európskeho dohovoru), právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (Čl.19 ods. 2 Ústavy SR), právo inštitútu manželstva, rodičovstva a rodiny na ochranu zákonom (Čl.41 ods.1 Ústavy SR) a definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 zákon o rodine).
Návrh zákona súčasne rešpektuje privilegované postavenie manželstva zakotvené v Ústave SR (čl. 41 ods. 1), a to že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona...
K
Nový zákon o obecnej polícii
3. 5. 2023
Návrh zákona o obecnej polícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov má pripraviť také zmeny, aby obecné a mestské polície mohli zabezpečiť kvalitnejší výkon kontroly verejného poriadku a užšiu spoluprácu s jednotlivými bezpečnostnými zložkami Policajného zboru.
V rámci prípravy návrhu zákona sa prehodnocovalo postavenie, kompetencie, sociálne zabezpečenie a finančné ohodnotenie obecných (mestských) polícií na skvalitnenie ich práce. Na území Slovenska sa pri zabezpečovaní ochrany verejného poriadku a ďalších bezpečnostných úloh historicky uplatňuje tradičný kontinentálny systém s preferenciou štátnych policajných zložiek, popri ktorých pôsobia miestne zložky na úrovni obcí (miest) s doplnkovými funkciami vo vzťahu k štátnym policajným zložkám. V takom poňatí bolo koncipované i zriadenie a pôsobenie obecných a mestských polícií po roku 1989 (najskôr len priamo v rámci zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, resp. zákona Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky, neskôr vo forme samostatného zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii), ktoré nahradili dovtedy pôsobiace inšpekcie verejného poriadku národných výborov. Obecné polície boli konštituované ako poriadkové útvary zriaďované, resp. zrušované, obcami na zabezpečenie obecných vecí verejného poriadku, dbanie o poriadok a o ochranu životného prostredia v obci a plnenie ďalších „miestnych“ úloh vyplývajúcich z nariadení obce, uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu.
Postupne bola novelami zákona o obecnej polícii pôsobnosť obecných polícií rozširovaná i o ďalšie úlohy obdobného charakteru. Rôzne novely však riešili problémy tohto zákona len čiastočne a reagovali spravidla len na problémy, ktoré boli v danej dobe aktuálne a ich vyriešenie bolo nevyhnutné, prípadne sa novelami reagovalo len na zmeny v iných zákonoch. Súčasný zákon o obecnej polícii síce poskytuje nástroje v podobe oprávnení a donucovacích prostriedkov obecnej polície, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh, avšak tieto nástroje už nezodpovedajú potrebám súčasnej spoločnosti a nárokom, ktoré spoločnosť kladie na fungovanie obecných (mestských) polícií. Súčasný zákon neupravuje dostatočne všetky možnosti, ktorými by obecné (mestské) polície mohli a mali pri plnení svojich úloh disponovať. Mnohé inštitúty zákona o obecnej polícii sú upravené nedostatočne či nejednoznačne a celkovo je možné tento zákon považovať už za zastaraný, resp. nemoderný, neposkytujúci príslušníkom obecných (mestských) polícii adekvátne nástroje na plnenie ich úloh.
Ako najvhodnejším spôsobom právnej úpravy postavenia, úloh, oprávnení a donucovacích prostriedkov obecných (mestských) polícií sa preto javí schválenie úplne nového zákona, ktorý by komplexne a systémovo riešil nedostatky súčasného zákona a ktorý by zaradil obecné (mestské) polície pôsobiace v Slovenskej republike medzi moderné bezpečnostné zložky pôsobiace vo vyspelých demokratických krajinách. Navrhuje sa teda zrušenie a nahradenie v súčasnosti účinného zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.
K
Po novom sa navrhuje upraviť informačný systém športu
3. 5. 2023
Návrh zákona o športe, ktorý sa bude prerokovávať 12. 6. 2023, sa navrhujú registre, prostredníctvom ktorých sa získajú nové údaje použiteľné na účely poskytovania finančných prostriedkov z ministerstva školstva.
Registre budú tiež potrebné aj na získanie relevantných informácií napr. o existujúcej športovej infraštruktúre a z nich vychádzajúcej potrebe budovania resp. rekonštrukcií športovej infraštruktúry z hľadiska geografickej potreby a regionálneho rozvoja, ako aj účelnosti vynakladania finančných prostriedkov štátu a samospráv. Rovnako aj register verejných prostriedkov v športe prinesie viac transparentnosti a zlepší dostupnosť relevantných údajov pre účelné, hospodárne a účinné vynakladanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov tak, aby sa vylúčili duplicity a zlepšila sa efektívnosť nakladania s verejnými financiami.
Navrhujú sa aj úpravy vo vzťahu k vzdelávaniu, najmä vo vzťahu k inštruktorom športu, kde novým spôsobom upravuje všeobecná spôsobilosť, na nadobudnutie ktorej bude potrebné buď absolvovať príslušné vzdelávanie, alebo skúšku bez potreby ďalšieho overovania alebo doškoľovania. Po novom sa tiež zavádza všeobecné pravidlo, že vzdelanie v oblasti športu je nadobudnuté bez časového obmedzenia.
Nová úprava sa týka aj rozšírenia pôsobnosti Antidopingovej agentúry SR aj na boj proti negatívnym javom v športe, a teda proti manipulácii športových podujatí, rasovej alebo rodovej diskriminácii a nenávistným a násilným prejavom v športe.
K