Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Správne predpoklady ešte nezaručujú, že závery tiež budú správne.

Čím viac človek vie, tým menej tomu rozumie.

Neúspešný experiment je veľmi užitočný - vždy môže poslúžiť ako odstrašujúci príklad.

Ak sa môže naraz pokaziť niekoľko vecí, určite sa pokazí tá, ktorá spôsobí najväčšiu škodu.

Ak sa už raz niečo pokazilo, všetky pokusy o opravu to ešte viac pokazia.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.