Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.

Kto nevie ani učiť ani šéfovať, ten vymýšľa predpisy.

Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.

Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.

Keď už nevieš čo robíš, rob to aspoň precízne.

Len skúsenosťou prichádzame k vlastnému názoru na veci. A jedine tí, ktorí sa na veci pozerajú vlastnými očami, majú vyhliadku na úspech. (Tomáš Baťa)

Každá ctižiadosť je legitímnou dovtedy, kým sa nezačne škrabať nahor po biede a dôverčivosti iných. (Conrad)

Keď si ostatní myslia, že človek je už na konci, až potom musí správne začať pracovať. (Konrad Adenauer)