Zabezpečenie ochrany pacienta
6. 3. 2025
Novým zákonom, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve dochádza k zásadným zmenám, nakoľko hrozilo nebezpečenstvo nedostupnosti poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti a hrozilo nezabezpečenie stabilizácie systému poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Cieľom je zabezpečiť nevyhnutné opatrenia v zdravotníctve, ktoré povedú k naplneniu deklarovaných spoločných cieľov a záujmov vlády Slovenskej republiky a Lekárskeho odborového združenia. Konkrétne ide o splnenie záväzkov zo Zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve medzi vládou Slovenskej republiky a Lekárskym odborovým združením a o usporiadaní vzájomných vzťahov. Išlo najmä o navrátenie zákonom určenej minimálnej výšky základnej zložky mzdy zdravotníckeho pracovníka, ktorý v rozsahu získaného vzdelania vykonáva odborné pracovné činnosti, špecializované pracovné činnosti alebo certifikované pracovné činnosti v pracovnom pomere v zdravotníckom zariadení u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa zákona u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje ambulanciu záchrannej zdravotnej služby, do stavu pred konsolidáciou verejných zdrojov.
K
S appkou pre nevidiacich bodujú doma i v Európe
31. 7. 2018
Na planéte je dvakrát viac telefónov než ľudí. Len inteligentných mobilov sa vlani predalo vo svete stovky miliónov. Na Slovensku vlastnia smartfón dve tretiny našincov. Aj keď sú inteligentné telefóny neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života, nie každý môže využívať ich výhody. A to sa snažia zmeniť slovenskí programátori, ktorí vyvinuli aplikáciu, vďaka ktorej môžu smartfón používať aj nevidiaci.
Keď pred pár rokmi začali smarfóny vytláčať z trhu klasické tlačidlové telefóny, nezisková organizácia Stopka prišla s myšlienkou, že vyvinie aplikáciu Corvus. Neziskovka organizuje rôzne vzdelávacie aktivity pre širokú verejnosť a zároveň zamestnáva sociálnych pracovníkov, učiteľov aj programátorov so zrakovým postihnutím. „Koncom roku 2012 sa prestali vyrábať dobré prístupné telefóny s klasickou klávesnicou a s hlasovým výstupom. Museli sme teda začať riešiť, akým spôsobom budeme komunikovať,“ vysvetľuje zakladateľ spoločnosti Roman Martinovič. Produkt najprv vznikol len pre zamestnancov chránenej dielne. Postupne sa však ukázalo, že by mohol zaujať aj iných ľudí so zrakovým postihnutím. Program začali vyvíjať v apríli 2013 a jeho prvá oficiálna verzia vyšla o dva roky neskôr. Ako hovorí Martinovič, aj samotní ľudia, ktorí aplikáciu vyvíjali, ju vo vlastnom živote nutne potrebovali. Celý tím Corvusu má zrakové postihnutie. Práve to im umožňuje doladiť program tak, aby bol zrakovo postihnutým naozaj nápomocný pri každodennom fungovaní. „Z vlastnej skúsenosti vieme, aké problémy riešia naši zákazníci. Rozhodli sme sa preto, že program nebude len na telefonovanie a esemeskovanie, ale pokúsime sa zo smartfónu spraviť multifunkčnú pomôcku,“ dodal.
Nový zákon o rybárstve
17. 7. 2018
Nový zákon oproti predchádzajúcej právnej úprave predstavuje kvalitatívne lepšiu právnu normu, zodpovedajúcu súčasným spoločenským pomerom, záujmom Slovenskej republiky a spoločenských záujmov na ochranu vôd a rýb ako prirodzeného bohatstva štátu.
Cieľom zákona je nie len spresnenie niektorých existujúcich pojmov, ale predovšetkým doplnenie nových pojmov do príslušného ustanovenia, ktorých absencia taktiež spôsobovala v praxi nemalé komplikácie. Významným posunom oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a tiež ustanovenia týkajúceho sa účelového rybárskeho hospodárenia v rybárskych revíroch, „lovných“ revírov s výskytom rýb s presahujúcimi limitnými hodnotami ťažkých kovov v súvislosti s ochranou zdravia a obyvateľstva a rybárskych pretekov, ako športovej rybárskej činnosti. Nový zákon venuje významnú časť ustanovení ochrane rýb a rybárskeho práva, čo bezprostredne súvisí s pretrvávajúcim problémom trestného činu pytliactva, ako zdroja protizákonného obohacovania sa na úkor cudzieho majetku a často i ďalších rozsiahlych materiálnych výhod. V týchto súvislostiach podstatne širšie vymedzuje kompetencie rybárskej stráže, ako verejného činiteľa, ale aj podmienky, za akých je možné sa o ustanovenie za člena rybárskej stráže uchádzať. Dôležité zmeny nastali aj v rámci ustanovenia týkajúceho sa zakázaných spôsoboch lovu a to predovšetkým v súvislosti s plnením vedecko-výskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov a taktiež ustanovení upravujúcich zákazy na pstruhových, lipňových a kaprových vodách.
Slovensko je zamorené tisíckami čiernych skládok
13. 7. 2018
Slovensko má na konte nelichotivé prvenstvo. Je ním najvyšší počet „čiernych“ skládok v Európskej únii. Podľa odhadu portálu TrashOut je ich približne päťtisíc.
Okrem škodlivých dosahov na životné prostredie však nelegálne „smetiská“ taktiež zasahujú do rozpočtov miest a obcí – práve tie sú totiž zodpovedné za ich odstraňovanie. Štát sa zhoršovaniu situácie snaží zabrániť dotáciami z eurofondov aj sprísňovaním postihov, názory na riešenie problému sa však medzi odborníkmi líšia. Nelegálne skládky sú problémom, ktorý netrápi len Slovensko, ale celú Európu. Ich presný počet sa však zistiť nedá – ide o podobnú situáciu ako pri monitorovaní daňových podvodov. Vie sa len o tých „odhalených“. Portál TrashOut zhromažďuje informácie o zaregistrovaných skládkach po celom svete. Len u nás je ich aktuálne 4 898, z toho iba necelých 15 percent bolo od nahlásenia aj vyčistených. Najviac sa na Slovensku protizákonne vyhadzuje odpad v Bratislavskom kraji – až štvrtina celkového počtu.
Euro na Slovensku oslavuje 10 rokov
11. 7. 2018
Od momentu fixácie kurzu slovenskej koruny k euru uplynulo v nedeľu, 8. júla 2018, presne 10 rokov. Jednou z podmienok prijatia eura je totiž stabilný kurz danej meny voči euru.
Slovensko bolo do eurozóny formálne prijaté 1. januára 2009. Ešte predtým však pristúpilo k zafixovaniu, aby zamedzilo kurzovým špekuláciám. Do polky januára 2009 potom ešte bolo možné používať v hotovostnom platobnom styku aj slovenské koruny. Obdobný postup by v prípade prijímania eura čakal i susedné Česko. Dá sa po dekáde vyhodnotiť, či to bol pre Slovensko správny krok, a aké z neho vyplývajú závery pre Česko? „Zástancovia prijatia eura v Česku často argumentujú práve slovenskou skúsenosťou, kde sa podľa nich ukázalo, že prijatie eura nemá dlhodobé negatívne vplyvy, skôr naopak. Odporcovia prijatia eura však tiež občas argumentujú Slovenskom. Vo finále však ide hlavne o to, ako sa s projektom zžijú obyvatelia,“ hovorí Peter Bukov, hlavný analytik TopForex.
Slováci však zavedenie eura vnímajú nejednoznačne. Podľa prieskumu verejnej mienky, realizovaného pre spoločnosť TopForex koncom minulého roka, je zhruba 70 percent Slovákov s eurom spokojných. Zároveň by sa však viac ako polovica respondentov rada vrátila k slovenskej korune. Zvláštne je tiež to, že najviac sú za návrat ku korune mladí ľudia od 18 do 29 rokov a naopak, najviac proti je najstaršia veková skupina nad 61 rokov. Za hlavné výhody eura považujú Slováci cestovanie bez nutnosti zmenenia peňazí a jednoduchú orientáciu v cenách. Za najväčšiu nevýhodu zas makroekonomické a menovo-politické riziká, medzi nimi najmä to, že budú musieť platiť dlhy iných štátov eurozóny.