Murphy radí
Murphyho zákonník
Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.
Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.
Čím viac dopravných prostriedkov máte na výber, tým horšie si vyberiete.
(Murphyho zrnká II)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Snažte sa, aby z vašej reči vyžarovala úcta k nadriadeným a pri vyjadrovaní svojich názorov používajte len známe a už akceptované fakty.
Každá organizácia si udržuje určitý počet miest pre neschopných.
Je jednoduché priviesť koňa k rieke, ale až potom môžeš povedať, že si niečo dokázal, keď ho presvedčíš, aby preplával na chrbe na druhú stranu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ako bojovať s klebetou
Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.
Po tom, ako sa vám zdá, že všetky klebety o vás už boli vymyslené, sa objaví nová séria.
Čas, potrebný na to, aby ste späť získali povesť zničenú klebetou, je nepriamo úmerný k času, potrebnému na stratu povesti.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Ako si komplikovať život - II. večer
Mýliť sa je ľudské, ale niečo dokonale zbabrať sa dá len pomocou počítača.
Keď sa chyba konečne odhalí a opraví, zistí sa, že to vôbec nebola chyba.
Dobre vymyslené podanie mizernej zásady vždy prekoná zlé podanie vynikajúcej zásady.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)