Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
(Myšlienky bez cla)
Prečo máme radi informáciu?
Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.
Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.
Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
(Murphyho zákonník)
Kolíska práva
Dane sú nervy štátu.
Otcov zločin alebo trest nemôže nijako poškvrniť syna.
Dohovor je súhlas a dohoda dvoch strán.
(Myšlienky bez cla)