Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
(Myšlienky bez cla)
Človek očami klasikov
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
(Myšlienky bez cla)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Za vládnou politikou nehľadaj logiku. Jednoducho je to politika.
Neexistuje nič také ako lacný politik.
Človek nemôže rozumieť všetkému. Preto by mal mať okolo seba takých, ktorí tiež ničomu nerozumejú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Sláva a peniaze...
Neúspech je nevyužitá príležitosť. Úspech je zneužitá príležitosť. (Čapek)
Radikál je človek, ktorý stojí oboma nohami pevne v oblakoch. (Roosewelt)
Tolerancia nie je to isté, čo ľahostajnosť. Je to presvedčenie, že aj druhý môže mať pravdu. (Menzel)
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)