Vyhláška k integrovanej posudkovej činnosti
20. 3. 2025
Dňa 10. marca 2025 bola schválená vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Posudzovanie individuálnych predpokladov účastníka konania o integrovanom posudku zahŕňa najmä hodnotenie jeho schopnosti riešiť sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia a nepriaznivú sociálnu situáciu vyplývajúce z funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu vlastným pričinením a zisťovanie jeho pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít, občianskych aktivít, rodinných aktivít a voľnočasových aktivít. Posudzovanie rodinného prostredia účastníka konania zahŕňa najmä hodnotenie možností a schopností blízkych osôb participovať na poskytovaní pomoci, ktorú je potrebné zabezpečiť účastníkovi konania pri riešení sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a nepriaznivej sociálnej situácie vyplývajúcich z funkčných dôsledkov jeho zdravotného stavu. Posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie účastníka konania do spoločnosti, zahŕňa najmä hodnotenie dopravnej obslužnosti, dopravných systémov a podmienok bývania vrátane dostupnosti a prístupnosti verejných služieb.
K
Špeciálna volebná komisia
14. 11. 2022
Zavádza sa špeciálny spôsob hlasovania do špeciálnej prenosnej volebnej schránky určený výlučne pre osoby, ktorým bola nariadená izolácia alebo karanténa z dôvodov ochrany verejného zdravia pred ochorením COVID-19 a pre osoby žijúce s nimi v spoločnej domácnosti.
Zákon o podmienkach výkonu volebného práva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa postup podľa tohto zákona uplatní iba v prípade, ak k 30. novembru 2022 budú na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky osoby pozitívne na ochorenie COVID-19 podliehať izolácii a osoby, ktoré prišli do úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19, karanténe.
V každom zo 79 okresov v Slovenskej republike sa zriadi špeciálna okrsková volebná komisia v celkovom počte 7 členov zložená z členov delegovaných politickými stranami zastúpenými v parlamente a petičným výborom pre referendum. Zároveň sa ustanovuje právomoc prednostu okresného úradu v prípade vysokého počtu záujemcov o špeciálny spôsob hlasovania určiť ďalších členov komisie.
Zapisovateľ špeciálnej volebnej komisie sa určí zo štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu v okresných úradoch z dôvodu, že sa od neho očakáva vysoká profesionalita pri tvorbe zoznamu voličov počas podávania žiadostí o špeciálny spôsob hlasovania, spolupráca s obcami pri vyčiarkovaní oprávnených voličov v zoznamoch voličov v obciach a zároveň kontrola hlasovacích preukazov. Očakáva sa, že zapisovateľ bude mať odbornú prax, ktorá zaručí nerušený a zákonný priebeh hlasovania.
Vzhľadom na náročnosť práce a určité riziko z dôvodu priameho kontaktu s osobami v izolácii alebo v karanténe sa upravuje odmena člena a zapisovateľa špeciálnej volebnej komisie vo výške 200 eur.
Zákon tiež upravuje kontrolu hlasovacích preukazov tak, aby každý volič, ktorý požiada o hlasovanie špeciálnym spôsobom, a zároveň mu bol vydaný hlasovací preukaz, odovzdal hlasovací preukaz špeciálnej okrskovej volebnej komisii.
Ustanovilo sa, aby špeciálna okrsková volebná komisia mala sídlo v meste, ktoré je sídlom okresu, s odlišnosťou pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu a pre mesto Košice, kde prednosta okresného úradu v Bratislave a v Košiciach určí, v ktorej z mestských častí bude mať táto komisia sídlo. Na účely finančného zabezpečenia a na účely započítania výsledku hlasovania v okrsku sa tento špeciálny okrsok začlení ako jeden z okrskov mesta, resp. mestskej časti, v ktorej má sídlo. Výdavky spojené so špeciálnym spôsobom hlasovania budú hradené zo štátneho rozpočtu.
K
Podmienky výkonu volebného práva
14. 11. 2022
Zákon o podmienkach výkonu volebného práva ustanovuje prekážku výkonu volebného práva, ktorou je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, ktorá bola zavedená do právneho poriadku hneď po politických a spoločenských zmenách v marci 1990 a pre voľby do orgánov samosprávy obcí.
Táto prekážka bola a je teda viac ako 30 rokov spoločnosťou akceptovaná z dôvodu, že spravidla sa uplatňovala pri doručovaní prenosnej volebnej schránky do nemocničných zariadení a obmedzenie sa vzťahovalo najmä na infekčné oddelenia nemocníc. Zákon, prirodzene, nepočítal s pandémiou a s takým rozsiahlym dopadom na uplatňovanie volebného práva voličov.
Pretrvávajúca pandémia ochorenia COVID-19 si vzhľadom na jej celospoločenské dopady vyžiadala mimoriadne riešenia. Do volebného zákona sa doplnila možnosť ustanoviť v čase pandémie a v príčinnej súvislosti s ňou osobitným zákonom podmienky, za ktorých sa prekážka práva voliť na voličov, ktorým bolo zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany verejného zdravia, nebude vzťahovať. Zámerom bolo, aby voliči, ktorí by sa za bežných okolností z dôvodu nariadených karanténnych opatrení nemohli zúčastniť volieb, mohli uplatniť svoje aktívne volebné právo a hlasovať.
Reakciou na vyššie uvedené bolo prijatie zákona č. 185/2022 o špeciálnom spôsobe hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konajú v roku 2022 v rovnaký deň a v rovnakom čase a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa umožňuje hlasovať v týchto voľbách aj voličom, ktorým bola nariadená izolácia a karanténa, avšak špeciálnym spôsobom tak, aby bola zabezpečená ochrana verejného zdravia.
Prezidentka Slovenskej republiky verejne prisľúbila vyhlásenie referenda na základe návrhu petičného výboru najmenej s jednou otázkou po tom, ako Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o ústavnosti jednej z navrhovaných otázok. Vzhľadom na skutočnosť, že ochorenie COVID-19 je naďalej dôvodom na nariadenie izolácie a karantény a predstavuje prekážku pri výkone aktívneho volebného práva, ustanovilo sa aj pre referendum, ktoré sa vzhľadom na lehoty zakotvené v Ústave Slovenskej republiky bude konať v prvých mesiacoch roka 2023, vytvoriť zákonné predpoklady pre hlasovanie voličov nachádzajúcich sa v izolácii alebo v karanténe.
K
Ceny ropy pokračovali v poklese
11. 11. 2022
Januárový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent zlacnel o 2,35 USD alebo o 2,46 percenta a o 20:05 nášho času sa predával po 93,01 USD za barel. Ceny ropy uprostred týždňa pokračovali vo výraznom poklese. Ropné rezervy v USA totiž vzrástli viac, než sa čakalo. Navyše, trh sa naďalej obáva, že zhoršenie pandemickej situácie v Číne utlmí dopyt.
Barel americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate s dodávkou v decembri sa v stredu večer o 20:02 nášho času predával so stratou 2,68 USD alebo 3,01 percenta po 86,23 USD (85,90 eura). Januárový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent zlacnel o 2,35 USD alebo o 2,46 percenta a o 20:05 nášho času sa predával po 93,01 USD za barel. Zásoby ropy v USA v uplynulom týždni stúpli o 3,9 milióna barelov na 440,8 milióna barelov, uviedlo americké ministerstvo energetiky. Analytici počítali so zvýšením len o 1,4 milióna barelov. Produkcia v USA vzrástla približne na 12,1 milióna barelov denne.
V
Poľsko sa púšťa do výstavby prvej atómovej elektrárne
31. 10. 2022
Je to obrovský krok k posilneniu našich vzťahov s Poľskom pre budúce generácie, uviedla v tejto súvislosti americká ministerka energetiky Jennifer Granholmová.
Prvú atómovú elektráreň v Poľsku postaví americká spoločnosť Westinghouse. Potvrdili to v piatok tamojší vládni predstavitelia. Westinghouse porazila vo výberovom konaní francúzsku spoločnosť EDF a juhokórejskú KHNP, informuje tlačová agentúra AFP.
"Potvrdzujeme, že náš projekt jadrovej energie bude využívať spoľahlivú a bezpečnú technológiu spoločnosti Westinghouse," uviedol poľský premiér Mateusz Morawiecki. Dodal, že toto rozhodnutie bude formálne prijaté na zasadnutí vlády na budúci týždeň v stredu.
Americká ministerka energetiky Jennifer Granholmová toto rozhodnutie privítala slovami: "Je to obrovský krok k posilneniu našich vzťahov s Poľskom pre budúce generácie." Ministerka uviedla, že Poľsko si vybralo spoločnosť Westinghouse "pre prvú časť svojho jadrového projektu v hodnote 40 miliárd dolárov", pričom výšku investície nešpecifikovala.
Vysokopostavený činiteľ vlády USA pod podmienkou zachovania svojej anonymity uviedol, že dohoda sa pohybuje v "miliardách" a vytvorí "tisíce dobre platených pracovných miest".
"Nejde len o komerčný energetický projekt, ale o spôsob, akým budeme definovať to, čo by som nazval vzájomne závislou bezpečnosťou na ďalšie desaťročia," povedal predstaviteľ.
Poľsko už roky plánuje vybudovať civilnú jadrovú kapacitu, ale otázka energetickej bezpečnosti sa stala ešte naliehavejšou v dôsledku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.
Toto rozhodnutie "vysiela (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi jednoznačný signál o sile a prepojení americko-poľského spojenectva," uviedol nemenovaný americký činiteľ. Poľská vláda uviedla, že svoju prvú atómovú elektráreň chce uviesť do prevádzky v roku 2033.
V