Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Boj proti počítačovej kriminalite
27. 3. 2009
Špecializovaný kurz zameraný na boj proti počítačovej kriminalite absolvovali zástupcovia justičných zložiek. S jej príčinami, podmienkami, odhaľovaním a tiež s jej dokazovaním v reálnom živote sa oboznámili sudcovia, prokurátori a advokáti.
Vďaka získanému certifikátu sa
tak stali v rámci Európskej únie súčasťou systému odborníkov na riešenie
počítačovej kriminality.
Počítačová kriminalita predstavuje najmä
nezákonný prístup k počítačovým údajom, zneužitie systému, či širokú škálu
počítačových podvodov. Veľkou oblasťou, ktorá súvisí s počítačovou
kriminalitou, je zabezpečenie údajov - dôkazov pre trestné konania s použitím
medzinárodnej spolupráce a využitím všetkých zložiek, ktoré v tom smere
pracujú, či už sú to justičné alebo policajné orgány.
Prostredníctvom Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, slobodu a
bezpečnosť projekt spolufinancovala Európska komisia. V poradí išlo o druhé
vzdelávacie podujatie v sérii kurzov, ktoré sa uskutočnia v 11 štátoch Európy a
v troch krajinách Ameriky do novembra 2010. Výuku na úrovni základného kurzu,
ktorý kombinuje teoretické a praktické aspekty, zabezpečujú národní a
zahraniční experti.
Keby vládli ženy
26. 3. 2009
Viacerí príslušníci silnejšieho pohlavia sú presvedčení, že ženy by vládnuť nedokázali. História toto presvedčenie popiera.
Nielen schopnou vládkyňou ale aj mnohonásobnou matkou bola bystrá a prakticky
založená rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia. Vďaka nej máme školy a
zavedenú povinnú školskú dochádzku.
Skúsme si predstaviť, že v politike a svetu
vládnu ženy.
1. Stíhali by toho viac
- Možno by potom priame politické prenosy boli bez urážok a agresivity.
- "Babské" diskusie by boli krátke a
vecné (zamestnané ženy nemajú na vykecávanie čas, neprekladajú si veci z
jedného dňa na druhý, nenosia si prácu domov, pretože ich čaká ďalšia šichta
pri rodine a deťoch).
- Ženy
majú omnoho viac povinností, ktoré sú pre ne prirodzenou súčasťou. Neodsunuli
by ich pravdepodobne bokom ani vtedy, keby si na plecia vzali vládnu nad
svetom. Ženy stíhajú pracovať,
nakupovať, vyzdvihnúť deti zo školy, urobiť s nimi domáce úlohy, pripraviť večeru,
medzitým hodiť špinavú bielizeň do práčky a potom ešte zavolať priateľke a
stráviť polhodinu so slúchadlom na uchu. Tí, čo si robia zo ženských debát žarty,
vôbec netušia, že ženy môžu klebetiť iba v čase, ktorý si samy pre seba
ukoristia.
2. Sociálne problémy by sa riešili
citlivejšie a alimenty by neboli iba vtip
- Pri určovaní
výživného by sa prihliadlo na to, že okrem desiatej a obeda deti potrebujú aj
oblečenie, teplú sprchu, svetlo a tie šikovnejšie chodievajú aj na krúžky.
- Možno by bol aj zákon na čisté toalety bez
ohľadu na to, kde sa nachádzajú.
- Zľavy v obchodoch by boli ozaj zľavami a nie
reklamným trikom.
- Empatia žien by viedla k citlivejšiemu
prístupu k sociálnym problémom.
3. Náklady na vozový park by príliš
nezaťažili štátnu pokladnicu
- Ženy si väčšinou nemusia dokazovať svoju
dôležitosť drahými autami a silnými motormi, preto by menej zaťažovali štátnu
pokladnicu a nevyvolávali by ani zbytočné vojny.
- Ženy neznášajú dlhy (vo svojej fantázii si
predstavajú katastrofické scenáre), preto sa nepúšťajú do zbytočných rizík.
Jednoducho sú zodpovednejšie a nedokážu si povedať, že nejako bolo a nejako
bude.
4. Ženy vedia byť kritické do vlastných
radov
- Myslia si, že výlučná vláda žien nebola dobrým riešením. Byť
vodkyňami je skutočne schopných len málo žien. Ženský rozmer musí byť veľmi
jemný a kultivovaný, aby ho prijali ženy i muži zároveň. Žena politička musí
bojovať nielen s opačným pohlavím ale aj so svojimi súkmeňovkyňami.
- Muži sa na funkcie a moc tešia, ženy ich
považujú za príliš veľkú zodpovednosť a tlak. Sú priehľadnejšie,
emocionálnejšie, netrpezlivejšie.
Rozhodne by ich však v politike malo byť viac.
Aj v tej svetovej, aj v tej našej slovenskej.
Zákaz reklamy alkoholických nápojov
26. 3. 2009
Klub reklamných agentúr Slovenska (KRAS) ostro vystúpil proti poslaneckému návrhu, prostredníctvom ktorého sa má upraviť zákon o reklame. Zákon NR SR posunula do druhého čítania.
Podstatou zmeny a doplnenia
zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame je de facto úplný zákaz reklamy alkoholických
nápojov s výnimkou piva vo vonkajšej reklame, v kinách, na reklamných
predmetoch a prostredníctvom sponzoringu.
V dôvodovej správe k návrhu sa uvádzajú
informácie o problémoch alkoholizmu a potrebe ochrany mladistvých v súvislosti
s tým. Predkladatelia v doložke vplyvov uvádzajú, že návrh nebude mať negatívny
vplyv na podnikateľské prostredie. Výpadok príjmov z reklamy na alkohol dokážu
reklamné spoločnosti dokážu vykryť inými aktivitami. Výrobcovia alkoholu podľa
predkladateľov tiež nebudú postihnutí.
KRAS tento návrh považuje za nezodpovedný a
neprofesiálny. Očakáva negatívny dopad zákona predovšetkým na mediálny priemysel, ale aj hospodárenie
iných právnických osôb pôsobiacich najmä v oblasti kultúry a športu.
Chandler urobil z detektívky umenie a vážny žáner
26. 3. 2009
Pred polstoročím 26. marca 1959, zomrel spisovateľ Raymond Chandler. Pozná ho každý ctiteľ detektívky a Phila Marlowa.
Phil Marlow, asi 40-ročný detektív s tmavohnedými vlasmi,
ktorý pozná i so zavretými očami všetky zákutia Los Angeles a aj medzi
zhýralcami si zachováva črty romantického rytiera s mäkkým srdcom, je akýmsi
náprotivkom boháčov, vydieračov, narkomanov a nekonečnej predmestskej luzy. Pri
záchrane svojej pravdy neváha použiť päste. Nie je to padavka, nemá strach a nemá špinavé ruky. Rozpráva ako človek
svojich čias, s odporom k pretvárke a drsným humorom. Takto jedného z najoriginálnejších literárnych hrdinov
charakterizoval sám jeho tvorca Raymond
Chandler.
Na rozdiel od klasického anglického detektívneho románu Chandler stavil na
reálnosť príbehu a opísanie života vo všetkých jeho odtieňoch. Chandler, podľa
svojich vlastných slov, rozhodne
nechcel vykresľovať svet, ktorý by voňal.
Viacerí kritici i vyznávači jeho diel sa zhodujú na tom, že Chandler bol
zázračný spisovateľ. K zázraku však rozhodne mala ďaleko jeho kariéra. Celý
jeho život, hoci bohatý na zážitky a nepredvídateľné výhybky, bol jeden
konštantný zápas. Tak, ako mnohí velikáni, bojoval s alkoholizmom a až
prílišnou sebakritikou. Svoj prvý román
uverejnil až ako 51-ročný.
Bol to prvý zo siedmich legendárnych románov - Hlboký spánok. Svetu v ňom v
definitívnej podobe podobe predstavil
detektíva Phila Marlowa. Obľúbený detektív sa potom objavil aj v ďalších
románoch: Zbohom, moja krásna, Vysoké okno, Dáma v jazere, Sestrička, Lúčenie s
Lennoxom či Prípad naruby. Mnohé z nich boli sfilmované.