Murphy radí
O podnikaní a vede - VII. večer
Nikdy neskúšaj niekoho upokojovať na vrchole jeho zlosti.
Stavbári svojim zákazníkom môžu odporučiť, aby si pod krivé múry domov vysadili popínavé rastliny, chyby lekárov však končia v hrobe.
Odpusť svojim vinníkom, ale vry si ich do pamäti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy o láske
Zbraňou mladíka je jeho mladosť, zbraňou je jeho mladosť, zbraňou starca sú jeho peniaze.
Počet žien, ktoré sa mužovi páčia, rastie úmerne s jeho vekom.
Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Deti naše poklady
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
(Zrnká úsmevu)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
(Murphyho zákony v bájkach)
Mnoho je na svete mocného...
Pre človeka neexistuje nič, čo by sa nedalo premôcť húževnatou činnosťou a svedomitou starostlivosťou. (Seneca)
Kôň je zrodený na behanie, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, človek je zrodený na dve veci – myslenie a konanie, akoby bol akýmsi smrteľným bohom. (Cicero)
Učme sa krotiť záľubu v prepychu a túžbu po sláve, pestovať v sebe striedmosť, mierniť hnev, pozerať sa na vlastnú chudobu kľudným zrakom a žiadať bohatstvo skôr od seba, ako od šťasteny. (Seneca)
(Myšlienky bez cla)