Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Kofola je päťdesiatničkou
30. 3. 2010
Na začiatku výroby kofoly stáli dvojplatnička, kastról, vareška a vynikajúce znalosti o rastlinných drogách. A vraj tiež sadze, ktoré sa tvorili pri pražení kávy. Kofola, ktorá je slovenským nealkoholickým nápojom číslo jeden sa vyrába už rovných päťdesiat rokov a bezpečne odoláva tlaku známych kolových nápojov. Jej krstnou matkou bola studená vojna.
Československo päťdesiatych rokov nemalo k pivu a vínu atraktívnu nealkoholickú alternatívu, ktorá by konkurovala kapitalistickej kole.
Preto boli oslovení farmaceuti, ktorým sa podarilo brilantne namiešať výťažky byliniek, lístia a semien rôznych rastlín.
Aj v Amerike boli do prípravy nápojov zapojení lekárnici. Coca Colu vynašiel lekárnik John Stith Pemberton ako liek proti žalúdočným ťažkostiam. Pepsi Colu pripravil zasa lekárnik Caleb Bradham a sirup na kofolu v malom kastróliku na elektrickom variči namiešal vynikajúci znalec rastlinných drog farmaceut Zdenek Blažek.
Žijúci pamätník Jaroslav Knap sa na otázku novinárov "Z čoho je kofola?" usmeje pod fúzy a prezradí, že okrem iného z karamelu a výťažkov lístia jahôd, malín, černíc. Po rokoch vyjde najavo, že aj pre výrobu kofoly sa organizovali školské zbery liečivých rastlín. Kofeín sa dal získať ľahšie - z dovezenej kávy.
Vynálezca receptu kofoly Zdenek Blažek onedlho po tom, čo v roku 1960 v opavskej Galene rozbehli výrobu sirupu Kofo zomrel. Dividend sa nedočkal podobne ako o desaťročie neskôr Slovák Ján Farkaš, ktorý bol autorom receptúry známeho hroznového nápoja Vinea. Obidvaja vyvinuli nápoje, ktoré ich prežili, ľuďom chutia a zarábajú obrovské peniaze. Zhodou okolností tak kofolu, ako aj vineu vyrába a ich ochranné známky vlastní súkromná spoločnosť Kofola, na ktorej čele stojí podnikavý Čech gréckeho pôvodu Janis Samaras. Kofole sa dnes lepšie darí pod Tatrami ako v Česku.
Na Slovensku sa ročne predá 70 miliónov litrov kofoly. Kofole patrí štvrtina nealkoholického trhu. Generálnym riaditeľom slovenskej Kofoly, ktorá postavila moderný závod v Rajeckej Lesnej je Marián Šefčovič.
Kultúrny profil Slovenska
30. 3. 2010
Dvojjazyčný internetový portál Kultúrny profil Slovenska je od marca 2009 verejne a bezplatne prístupný na internete. Za tento pomerne krátky čas pritiahol vyše milióna návštevníkov zo Slovenska i celého sveta. Portál mesačne navštívi priemerne 100.000 záujemcov o slovenskú kultúru, umenie či históriu, aby získali tipy na zaujímavé výlety, zorientovali sa v ponuke festivalov či nadviazali kontakt s kultúrnymi inštitúciami a umeleckými skupinami.
Kultúrny profil Slovenska ponúka informácie v slovenskom a anglickom jazyku. Je určený nielen turistom a profesionálom z oblasti kultúry, ale i širokej verejnosti.
Portál má tri základné časti. Tie sa navzájom dopĺňajú a sú priebežne a pravidelne aktualizované. Prvú časť tvorí súhrn základných a všeobecných informácií o Slovensku. Druhú časť tvorí detailný prehľad 19 hlavných oblastí slovenskej kultúry. Táto časť je doplnená o prehľadnú databázu vyše 6000 vizitiek užitočných kontaktov na slovenské kultúrne ustanovizne, vzdelávacie inštitúcie či súkromné agentúry a združenia pôsobiace v jednotlivých oblastiach.
Portál umožňuje vyhľadávať informácie a kontakty nielen podľa jednotlivých kultúrnych sfér, ale tiež podľa regiónov či samotných názvov, pričom je otvorený všetkým subjektom pracujúcim v oblasti kultúry na ich bezplatnú propagáciu.
Kultúrny profil Slovenska sa svojou štruktúrou podobá profilom ostatných krajín, v ktorých sa tento projekt v uplynulých rokoch realizoval. Ako jediný však ponúka informácie aj v domácom jazyku a zároveň v prvom roku svojho fungovania vykázal najvyššiu návštevnosť zo všetkých profilov.
Kultúrny portál funguje na webovej stránke www.slovakia.culturalprofiles.net a je spoločným projektom Ministerstva kultúry SR, British Council a britskej neziskovej organizácie Visiting Arts. Jeho prevádzku a aktualizáciu zabezpečuje Univerzitná knižnica v Bratislave. TASR o portáli informoval tlačový referát Ministerstva kultúry SR.
Hodina Zeme Slovensko neoslovila
28. 3. 2010
Drvivá väčšina Slovákov si vôbec nevšimla sobotňajšiu celosvetovú iniciatívu Hodina Zeme. Svetlá zhasli len v Košiciach a na Bojnickom zámku. Pri porovnaní so susednými krajinami sa správame zahanbujúco.Od svetiel si počas celosvetovej akcie Hodina zeme neoddýchol ani Bratislavský hrad.
V Košiciach v sobotu o pol deviatej večer zhasla dominanta mesta Dóm svätej Alžbety aj gotická Kaplnka svätého Michala. Podľa primátora Košíc aj malé zmeny v našom správaní môžu pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov bez toho, aby ovplyvnili kvalitu nášho života. Na hodinu sa do tmy ponoril aj Bojnický zámok, ktorý tento zámer dopredu avizoval.
K akcii zameranej na zníženie energetickej spotreby sa nijaké iné slovenské mestá nepridali.
Do Hodiny Zeme sa zapojilo ešte zopár firiem - napríklad nákupné stredisko IKEA, Allianz alebo UniCredit, ktoré symbolicky vypli reklamy a logá na svojich budovách.
Podľa hovorkyne slovenského Greenpeace svedčí nízka účasť na ekologickej akcii o tom, ako málo nám záleží na osude planéty. V susedných krajinách proti globálnemu otepľovaniu zabojovali omnoho príkladnejšie. V Česku napríklad zhaslo viac ako 20 miest vrátane Brna, Ústí nad Labem či Uherského Brodu. V Rakúsku sa do akcie zapojili hlavné mestá niektorých spolkových krajín, napríklad Innsbruck, Graz či Bregenz.
Extrémne počasie na Slovensku bude bývať častejšie
28. 3. 2010
Aj na Slovensku budeme častejšie počuť vety typu: „ Počasie sa zase zbláznilo“. Meteorológovia avizujú, že v budúcnosti sa môžu extrémne javy akými sú prívalové dažde, víchrice či dokonca orkány objavovať častejšie ako v súčasnosti. Nestane sa tak zo dňa na deň, bude to otázka desaťročí.
Výskyt extrémnych javov je podľa SMHÚ pre Slovensko typický aj v súčasnosti. Naša krajina sa nachádza v zemepisných šírkach, v ktorých prevláda výrazná premenlivosť počasia. Do budúcnosti podľa odborníkov na Slovensku treba rátať s častejšími búrkami, výraznejšími suchami a prívalovými dažďami.
Klimatické zmeny neobídu nikoho. V najbližších desaťročiach meteorológovia predpovedajú nárast teplôt v južnej Európe. V severnej časti kontinentu by sa teploty výraznejšie zvýšiť nemali a v strednej Európe, kde sa nachádza aj Slovensko, rátajú meteorológovia so zvýšenou frekvenciou extrémnych javov.