Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Microsoft odhaľuje pirátov
18. 2. 2010
Gigant IT dáva do obehu nový aktualizačný balíček tzv. Windows Activation Technologies, ktorý bude upozorňovať na pirátsky softvér. Po zapnutí počítača váš nový Windows 7 hlási nelegálne používanie. Nejedná sa o vírus ani o „fór“ hackera, to len Microsoft odhalil, že nepoužívate originál verziu. Nový aktualizačný balíček by mal v obehu v týchto dňoch.
Šéf spoločnosti Steve Ballmer okrem toho na svetovom kongrese mobilnej komunikácie v Barcelone konanom v týchto dňoch predstavil svoju novinku v mobilnom telefonovaní - Windows Phone 7 Series. Nový operačný systém má do mobilných telefónov priniesť napríklad originálne hry z Xbox Live či jednoduchší prístup na populárne sociálne siete.
Zatiaľ čo mobily potešia, "honba na pirátov“ má chrániť. Podľa slov hovorcu Microsoft Slovakia je hlavným cieľom aktualizácie zabezpečiť dostatočnú ochranu používateľov pred neželaným a škodlivým softvérom a súčasne zvýšiť informovanosť používateľov systémov Windows 7 o legálnosti ich operačného systému.
Podľa slov hovorcu v súčasnosti na Slovensku evidujú niekoľko desiatok tisíc legálnych stiahnutí novej „sedmičky“. Podľa poslednej analýzy spoločnosti Business Software Alliance je hlásená 43-percentná používateľnosť nelegálneho softvéru.
Po tom, čo sa aktualizácia nainštaluje, sama overí, či v počítači nie je nástroj, ktorý bráni technológii balíčka. Ak takýto nástroj nájde, systém Windows naň používateľa upozorní a ponúkne mu riešenia.
Užívatelia, ktorí majú „sedmičku“ legálnu, prácu systému nezachytia. Užívatelia, ktorí sa svojím či cudzím pričinením dostali k nelegálnemu softvéru, budú s tým oboznámení ihneď. Pozadie obrazovky sčernie, objaví sa nápis o nelegálnom softvéri a používatelia budú konfrontovaní s neustálymi oznámeniami. Všetky ikony aj miniaplikácie zostanú na svojich miestach, Windows sa nebude vypínať ani reštartovať. Podobných vyhľadávačov pirátov Microsoft využíva aj pri Windows XP a Vista.
Srdce šťastných ľudí je zdravšie
18. 2. 2010
Podľa amerických vedcov šťastným ľuďom hrozí menšie riziko vzniku srdcových chorôb, než smutnejšie naladeným jedincom. Štúdia bola zverejnená v časopise European Heart Journal. Obsahuje prvé dôkazy o vzťahu pozitívnych emócií a kardiologických ochorení. Tieto zistenia by po vykonaní klinických testov holi byť užitočné aj pri praktickej liečbe a prevencii.
Zistené výsledky by mohli mať kľúčový význam pri špecifických odporúčaniach lekárom a pacientom, čo môžu urobiť pre zlepšenie zdravotného stavu. V priebehu desiatich rokoch vedci sledovali 1739 mužov a žien z Kanady. Skúmané osoby boli rozdelené do piatich kategórií, podľa toho, ako často sa u nich prejavovali pozitívne pocity šťastia, radosti, nadšenia a spokojnosti.
Ukázalo sa, že pri každom pozitívnom pocite klesalo riziko vzniku srdcových chorôb o 22 %. Najhoršie výsledky dosiahli ľudia, ktorí dlhodobo trpeli depresiou, úzkosťou, strachom alebo zlosťou.
Výskum naznačil, že posilňovanie pozitívnych emócií by mohlo pri prevencii kardiovaskulárnych ochorení, ktoré sú najčastejšou príčinou smrti mužov a žien v Európe, USA a vo väčšine industrializovaných krajín, pomôcť.
Kardiovaskulárne choroby sa spolu s diabetom v roku 2005 podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) podieľali na 32 percentách všetkých úmrtí.
Ekonomická univerzita zostala v najvyššej kategórii
18. 2. 2010
Minister školstva odporúčanie Akreditačnej komisie, aby Ekonomická univerzita v Bratislave zostala po komplexnej akreditácii v najvyššej z troch kategórií akceptoval. Rektorovi Rudolfovi Sivákovi slávnostne odovzdal dekrét potvrdzujúci začlenenie medzi univerzitné vysoké školy. Slávnostným aktom sa začali na škole oslavy 70. výročia založenia univerzity, ktoré si škola v tomto roku pripomína.
Na minulotýždňovom zasadnutí vo Vysokých Tatrách navrhla Akreditačná komisia univerzitné postavenie aj Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Na ministrove potvrdenie obidve uvedené školy ešte čakajú. Všetky tri uvedené školy mali problém s počtom študentov. Podľa podkladov z ministerstva školstva už kritérium mať maximálne 20 študentov na jedného pedagóga s vyššou akademickou hodnosťou ako PhD splnili.
V komplexnej akreditácii Akreditačná komisia hodnotila 20 verejných, štyri súkromné a tri štátne vysoké školy. Od začiatku roka 2009 odsúhlasil minister školstva zaradenie do elitnej skupiny Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Univerzite Komenského v Bratislave, Technickej univerzite vo Zvolene, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technickej univerzite v Košiciach, Žilinskej univerzite a Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Na základe výsledkov akreditácií sa školy rozdelia na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy. Podľa tejto hierarchie budú dostávať aj peniaze – s najväčšou sumou môžu rátať univerzity, odborné vysoké školy s najmenšou. Do kategórie odborných vysokých škôl predbežne zaradila komisia Vysokú školu ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Zvyšné školy komisia ohodnotila ako vysoké školy bez začlenenia. Všetky školy dostali šancu odstrániť svoje nedostatky do roka od podania návrhu na ich začlenenie. Po tejto lehote Akreditačná komisia prehodnotí opätovne ich výsledky a odporučí ministrovi ich zaradenie. Akreditácia šiestich nových súkromných škôl je plánovaná na august tohto roku a začiatok roka 2011.
Protest voči kritériám komplexnej akreditácie vzniesla Generálna prokuratúra SR, ktorá namietala ich nezákonnosť z dôvodu retroaktivity. Na základe odporúčania ministra školstva vláda napokon protest prokuratúry zamietla.
Štvordňová dopravno-bezpečnostná akcia
12. 2. 2010
Dnes sa začala celoslovenská dopravno-bezpečnostná akcia. Polícia sa zameria na kontrolu dodržiavania predpisov, bezpečnosti a plynulosti premávky, spôsob jazdy, alkohol za volantom a technický stav vozidiel. Akcia potrvá až do pondelka.
Piatok je na slovenských cestách najnehodovejším dňom, avšak z hľadiska následkov je najhoršia sobota. Vyplýva to zo štatistiky dopravnej nehodovosti. Vlani podľa štatistiky klesol medziročne počet obetí na cestách o takmer 38 %.
Podľa štatistických údajov najzávažnejšou príčinou dopravných nehôd býva neprimeraná rýchlosť a alkohol za volantom.