Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
V ParadisePapers sú aj Slováci. Dokazujú to tisícky dokumentov
8. 11. 2017
V rozsiahlej databáze nedávno uniknutých finančných dokumentov o osobách a podnikoch investujúcich svoj majetok v tzv. daňových rajoch (kauza ParadisePapers) sú aj dokumenty týkajúce sa priamo Slovákov.
Potvrdila to Pavla Holcová z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku (ČCIŽ). "V práve aktuálnom úniku informácií je i približne 3500 dokumentov, ktoré sa týkajú Slovenska," uviedla Holcová."Tri a pol tisíc dokumentov je naozaj veľa, to nie sú iba jednotlivci, to je mix ako firiem, tak jednotlivcov," pokračovala s tým, že dokumenty sa vzťahujú na časové obdobie od 90. rokov 20. storočia do roku 2016. České centrum pre investigatívnu žurnalistiku, ktoré spolupracuje na analýze tzv. ParadisePapers, momentálne zostavuje predbežnú prvú analýzu toho, aké sú to dokumenty a "akí sú tam zaujímaví ľudia"."Viac informácií budeme mať koncom týždňa," dodala Holcová. Novú rozsiahlu databázu uniknutých finančných dokumentov označovaných ako ParadisePapers, ktorá poskytuje dôkazy o nezverejňovaných investíciách veľkých nadnárodných spoločností, ale i významných politikov v tzv. daňových rajoch, zverejnilo v nedeľu Medzinárodné konzorcium pre investigatívnu žurnalistiku (ICIJ). Databáza obsahuje zhruba 13,4 milióna dokumentov, z ktorých väčšina je od jednej firmy pôsobiacej v prostredí offshore spoločností.
Miliardy minút hovorov a esemesiek. Pozrite sa, ako Slováci využívali svoje telefóny
8. 11. 2017
K prvému polroku 2017 obyvatelia Slovenska vygenerovali mobilnými telefónmi 5,23 miliardy minút hovorov.Vo vlastnej mobilnej sieti skončilo 57 percent minút vygenerovaných hovorov, 36 percent skončilo v iných mobilných sieťach, 4 percentá minút boli medzinárodné volania a 3 percentá minút tvorili volania na slovenské pevné siete.Vyplýva to z údajov, ktoré mobilní operátori poskytli Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ).
Čísla za prvý polrok tohto roka:
5,23 miliardy minút hovorov, 1,4 miliardy SMS správ, 35,6 milióna MMS správ "V slovenských mobilných sieťach bolo ukončených 319,7 milióna minút hovorov, 54,1-miliónov SMS správ a 251,3-tisíc MMS správ, ktoré prišli z inej zahraničnej mobilnej alebo pevnej siete," uviedol hovorca RÚ Roman Vavro. K prvému polroku 2017 bolo na Slovensku približne 7,4 milióna SIM kariet. Z uvedeného počtu predstavovalo zhruba 6,2-milióna aktívnych SIM kariet používaných na poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby. toho aktívnych SIM kariet (post-paid) bolo 4 milióny a aktívnych predplatených SIM kariet (pre-paid) bolo takmer 2,2 milióna. Približne 1,2 milióna aktívnych SIM kariet slúžilo na iné účely, ako je poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby.
Zneužívanie stravných lístkov
11. 10. 2017
Stravné lístky, ktorými ľudia platia nielen za obedy, ale napríklad aj za nákupy v obchodoch, boli podľa Protimonopolného úradu SR zneužívané gastrolístkovými firmami.
Piatim podnikateľom pôsobiacim na trhu emitovania, distribúcie a predaja stravovacích poukážok a benefitných poukážok uložil pokuty za dve kartelové dohody spolu v sume takmer tri milióny eur. Gastrolísky využíva viac ako 750-tisíc zamestnancov a živnostníkov.„Rada úradu potvrdila závery prvostupňového orgánu o tom, že podnikatelia DOXX – Stravné lístky, Edenred Slovakia, LE CHEQUE DEJEUNER, SODEXO PASS SR, a VAŠA Slovensko sa dopustili dvoch protisúťažných konaní, a to kartelovej dohody spočívajúcej v rozdelení trhu a kartelovej dohody spočívajúcej v limitácii maximálneho počtu stravovacích poukážok prijímaných v obchodných reťazcoch,“ povedala hovorkyňa Protimonopolného úradu SR Adriana Oľšavská. Na základe zhromaždených dôkazov sa vraj firmy dohadovali a tlačili na to, aby obchodné reťazce neprijímali pri platení za nákup od ľudí viac ako päť stravných lístkov naraz. Ľudia by tak boli nútení využiť gastrolístky prioritne v stravovacích zariadeniach a nie v obchodoch. Provízie, ktoré firmy dostávajú za stravné lístky od hotelov a reštaurácií, sú údajne oveľa vyššie ako provízie od obchodných reťazcov.Firmy sa podľa Protimonopolného úradu dohadovali takisto na tom, ako si rozdelia účasti na verejných súťažiach. Kartel firiem mal podľa úradu vytypovaných osem takýchto súťaží. Uzatvárali vraj aj dohody, že nebudú dávať klientom konkurencie nulové poplatky alebo im poskytovať iné benefity, aby si ich navzájom neodlákali.Spoločnosť DOXX – Stravné lístky dostala pokutu vo výške 486 158 eur, Edenred Slovakia 845 237 eur, LE CHEQUE DEJEUNER 1 127 401 eur, SODEXO PASS SR 20 307 eur a VAŠA Slovensko v objeme 503 248 eur.„Voči rozhodnutiu Rady úradu sa účastníci konania môžu domáhať preskúmania rozhodnutia súdom,“ dodala Oľšavská. Spoločnosti sa na základe rozhodnutia Protimonopolného úradu nemôžu tri roky zúčastňovať na verejnom obstarávaní.
Najkratšie čakacie doby na magnetickú rezonanciu
12. 9. 2017
Bude ich mať zdravotná poisťovňa Union. Jej poistenci budú po novom čakať maximálne 2 – 21 dní. „Poistenec nemusí urobiť nič navyše – dohodli sme sa s poskytovateľmi MR vyšetrení, aby mu dali najskorší možný termín automaticky,“ vysvetľuje Elena Májeková, členka predstavenstva ZP Union.
Ak by poistenec nebol spokojný s termínom, ktorý na MR vyšetrenie dostal, mal by kontaktovať callcentrum Union ZP, ktoré mu pomôže nájsť pracovisko so skorším dátumom objednania. V rámci projektu starostlivosti o klienta pod názvom „Kompas zdravia“ totiž poisťovňa sleduje aj kapacitné presuny svojich poistencov a prispôsobuje tomu ich manažment. Niektorí poskytovatelia tak už teraz preobjednali poistencov ZP Union z októbra na august. Opatrenie bude stáť zdravotnú poisťovňu asi 200 000 eur.Keďže sa magnetická rezonancia pomaly stáva štandardnou vyšetrovacou metódou, rastie aj dopyt zo strany lekárov a pacientov. Počet MR vyšetrení na Slovensku stále stúpa – Union ZP preplatí každý mesiac okolo 2000 výkonov, čo tvorí 9% medziročný nárast.„Sme radi, že sa nám podarilo dohodnúť najkratšie čakacie lehoty a aj naďalej budeme s poskytovateľmi pracovať tak, aby bola čakacia doba pre našich poistencov v jednotlivých krajoch komfortná ,“ uzatvára E. Májeková.
zdroj: aktuality.sk