Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Priemysel bojuje s krízou. Spotreba elektriny zaostáva
7. 9. 2020
Kým spotreba elektriny v domácnostiach opäť narastá, veľké podniky sa na úroveň predkrízových kapacít nedostali. Horšie čísla čakajú aj v budúcich mesiacoch.
Opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 zatvorili továrne, školy, reštaurácie, bary aj hotely. Pre firmy to znamenalo pokles výroby v dôsledku slabého dopytu alebo prerušenia dodávateľského reťazca. A slabšia prevádzka mala za následok aj menej spotrebovanej elektriny v celej krajine. „Výraznejší pokles je zjavný od začiatku druhej dekády marca 2020 a trvá až do konca júla 2020. Najväčší pokles oproti roku 2019 bol v mesiacoch apríl a máj,“ potvrdil hovorca Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy Norbert Deák a dodal, že aprílový rozdiel je 11,8 percenta.
Komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím
31. 8. 2020
Návrh zákona vetovaný prezidentkou SR bol predložený aj s pripomienkami na prerokovanie na najbližšej schôdzi parlamentu.
Podľa čl. I prvého bodu § 19 ods. 4 schváleného zákona národná rada môže na základe odôvodneného návrhu príslušného výboru národnej rady komisára odvolať, ak komisár nevykonáva funkciu komisára viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára, alebo koná spôsobom, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti a nestrannosti pri výkone funkcie komisára.
Podľa čl. I druhého bodu § 19 vloženého nového odseku 5 schváleného zákona pred rozhodnutím národnej rady o návrhu príslušného výboru národnej rady na odvolanie komisára, sa komisár môže k tomuto návrhu vyjadriť.
Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona a z prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona v národnej rade vyplýva, že schválený zákon má za cieľ doplnenie dôvodov možného odvolania komisára tak, aby bolo možné reagovať na prípadné porušovanie zákona alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára, a na nespôsobilosť komisára vykonávať funkciu nezávisle a nestranne.
Schválený zákon bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené legislatívne konanie bolo v rozprave v národnej rade odôvodňované negatívnymi výsledkami ešte len prebiehajúceho poslaneckého prieskumu na Úrade komisára pre deti, pričom sa poukázalo najmä na účelovosť vstupov komisárky pre deti do konaní týkajúcich sa dodržiavania práv detí, čo vyvoláva pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti komisárky, ako aj na nejasné postupy v hospodárení a obsadení úradu. Podnetom na vykonanie tohto prieskumu mali byť listy od občanov, ktorí v nich poukazovali na rôzne pochybenia pri vykonávaní funkcie komisárky, čo malo byť na ujmu práv detí.
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vo svojom návrhu na skrátené legislatívne konanie uviedla, že „dôvodom skráteného legislatívneho konania je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd detí a osôb so zdravotným postihnutím ako skupín osôb, pri ktorých sa komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím podieľajú na ochrane ich práv a to prostredníctvom podpory a presadzovania práv, ktoré sú deťom a osobám so zdravotným postihnutím priznané medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím). Právny stav, keď nie je možné komisára pre deti alebo komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odvolať z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu v súlade a spôsobom, ako mu ustanovuje zákon, je nevyhnutné v čo možno najkratšom čase napraviť, keďže kvalita výkonu funkcie tak komisára pre deti, ako aj komisára pre osoby so zdravotným postihnutím má priamy dopad na dodržiavanie základných práv a slobôd detí a osôb so zdravotným postihnutím.
Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika právny štát, v ktorom sa chráni princíp právnej istoty. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej doterajšej judikatúre viackrát uviedol, že „príkazy ústavných noriem v jednotlivých článkoch ústavy (t. j. všeobecný princíp právneho štátu) je potrebné rešpektovať pri prijímaní každého zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o zákon, ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení, prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov“.
Skrátené legislatívne konanie významne zasahuje do ústavného princípu demokratického a právneho štátu a z neho vyplývajúcich demokratických požiadaviek v procese prijímania zákonov. Preto sa má uplatňovať len výnimočne a len v prípade, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Elektronické komunikácia
28. 8. 2020
K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o elektronických komunikáciach podala prezidentka SR pripomienky a vrátila ho do NRSR na opätovné prerokovanie.
Dôvodom rozhodnutia vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon na opätovné prerokovanie je jeho rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konkrétne ide najmä o ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Súkromie je pritom jednou z ústredných hodnôt, na ktorých je založená demokratická spoločnosť.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Prijatá právna úprava tiež nie je dostatočne určitá, o čom svedčí aj sťažený výklad konkrétnych ustanovení, ktorý je len ťažko realizovateľný bez použitia dôvodovej správy a medializovaných vyjadrení predkladateľa. Aj keď jednotlivé dotknuté osobné údaje sú vymedzené presne a taxatívnym spôsobom, účel obmedzenia ich ochrany a ich sprístupnenia štátnej moci (Úradu) je formulovaný príliš všeobecne a vágne („ochrana osôb pred hroziacim nebezpečenstvom alebo prijímanie opatrení pri ohrození života a zdravia počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu“), a teda neprimerane. Vzhľadom na to, že požiadavkou na zákon zasahujúci do telekomunikačného tajomstva je vysoká miera určitosti, skutočný účel – teda kontrola dodržiavania nariadených epidemiologických opatrení, prípadne vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, nie je zo znenia zákona možné ani odvodiť.
Komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím
28. 8. 2020
Návrh zákona vetovaný prezidentkou SR bol predložený aj s pripomienkami na prerokovanie na najbližšej schôdzi parlamentu.
Podľa čl. I prvého bodu § 19 ods. 4 schváleného zákona národná rada môže na základe odôvodneného návrhu príslušného výboru národnej rady komisára odvolať, ak komisár nevykonáva funkciu komisára viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára, alebo koná spôsobom, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti a nestrannosti pri výkone funkcie komisára.
Podľa čl. I druhého bodu § 19 vloženého nového odseku 5 schváleného zákona pred rozhodnutím národnej rady o návrhu príslušného výboru národnej rady na odvolanie komisára, sa komisár môže k tomuto návrhu vyjadriť.
Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona a z prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona v národnej rade vyplýva, že schválený zákon má za cieľ doplnenie dôvodov možného odvolania komisára tak, aby bolo možné reagovať na prípadné porušovanie zákona alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára, a na nespôsobilosť komisára vykonávať funkciu nezávisle a nestranne.
Schválený zákon bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené legislatívne konanie bolo v rozprave v národnej rade odôvodňované negatívnymi výsledkami ešte len prebiehajúceho poslaneckého prieskumu na Úrade komisára pre deti, pričom sa poukázalo najmä na účelovosť vstupov komisárky pre deti do konaní týkajúcich sa dodržiavania práv detí, čo vyvoláva pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti komisárky, ako aj na nejasné postupy v hospodárení a obsadení úradu. Podnetom na vykonanie tohto prieskumu mali byť listy od občanov, ktorí v nich poukazovali na rôzne pochybenia pri vykonávaní funkcie komisárky, čo malo byť na ujmu práv detí.
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vo svojom návrhu na skrátené legislatívne konanie uviedla, že „dôvodom skráteného legislatívneho konania je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd detí a osôb so zdravotným postihnutím ako skupín osôb, pri ktorých sa komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím podieľajú na ochrane ich práv a to prostredníctvom podpory a presadzovania práv, ktoré sú deťom a osobám so zdravotným postihnutím priznané medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím). Právny stav, keď nie je možné komisára pre deti alebo komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odvolať z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu v súlade a spôsobom, ako mu ustanovuje zákon, je nevyhnutné v čo možno najkratšom čase napraviť, keďže kvalita výkonu funkcie tak komisára pre deti, ako aj komisára pre osoby so zdravotným postihnutím má priamy dopad na dodržiavanie základných práv a slobôd detí a osôb so zdravotným postihnutím.
Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika právny štát, v ktorom sa chráni princíp právnej istoty. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej doterajšej judikatúre viackrát uviedol, že „príkazy ústavných noriem v jednotlivých článkoch ústavy (t. j. všeobecný princíp právneho štátu) je potrebné rešpektovať pri prijímaní každého zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o zákon, ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení, prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov“.