Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Reforma súdnictva
21. 12. 2020
Zákon o reforme súdnictva bol vypracovaný v nadväznosti na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov a predstavuje vykonávací zákon k navrhovaným ústavným zmenám.
Okruh tém, ktoré zákon rieši, je determinovaný obsahom ústavných zmien a Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 v časti týkajúcej sa súdnictva.
V prípade Súdnej rady Slovenskej republiky sa zákon zameriava na právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami, zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou mocou (prezident, vláda) a zákonodarnou mocou, odmeňovanie členov súdnej rady, ktorí nie sú sudcami, na úpravu podmienok voľby do medzinárodných súdnych inštitúcií a na verejné vypočutie kandidátov na členov súdnej rady volených parlamentom. Zákon rozširuje pôsobnosť súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Zároveň návrh ústavného zákona reaguje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 21/2014 a umožňuje súdnej rade vykonávať aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti vlastným autonómnym konaním a preverovaním bez podstatnej ingerencie iného orgánu verejnej moci.
V súvislosti sa zriadením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dochádza k jeho ukotveniu v sústave súdov vrátane určenia jeho sídla a obvodu, úprave jeho vnútornej organizácie (plénum, kolégiá, senáty) a pôsobnosti, úprave jeho správy (Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky), postavenia a odmeňovania jeho sudcov, funkcionárov a štátnych zamestnancov, výberu jeho sudcov a štátnych zamestnancov, ako aj ďalších súvisiacich otázok, ktorých vyriešenie je potrebné pre nastavanie rovnocenného postavenia oboch najvyšších súdov.
V prípade ústavných zmien týkajúcich Ústavného súdu Slovenskej republiky sa zákon podrobnejšie venuje výberu sudcov ústavného súdu vrátane úpravy bezúhonnosti, konaniu pred ústavným súdom a úprave súvisiacej s presunom jeho časti právomoci na najvyšší správny súd.
V oblasti úpravy statusu sudcov zákon reaguje na vedenie vekového cenzu sudcov všeobecných súdov a ústavného súdu, zrušenie súhlasu ústavného súdu so vzatím do väzby, zrušenie rozhodovacej imunity sudcov, rozšírenie možností pre obsadzovanie členov hodnotiacich komisií emeritnými sudcami, ako aj úpravu podmienok nároku na odchodné v prípade trestne stíhaných sudcov. Z hľadiska významu podstatnú časť novelizácie zákona tvorí aj nová úprava preverovania majetkových pomerov sudcov a sudcovskej spôsobilosti. V neposlednom rade sa zákon venuje problematike odmien a vybranému nároku sociálneho zabezpečenia sudcov a prokurátorov, ktorým je príplatok k nemocenskému.
Zákonom sa ďalej nahrádza doterajší inštitút prípravy justičného čakateľa novým inštitútom, ktorým je odborná justičná stáž. Na dosiahnutie vyššie uvedených zámerov je potrebné vykonať novelizáciu celkovo 28 zákonov, pričom nutnosť ich novelizácie je z podstatnej časti vyvolaná zriadením najvyššieho správneho súdu. Vzhľadom na to, že zákon bezprostredne nadväzuje na novelizáciu Ústavy Slovenskej republiky, referencie a odkazy na ústavnú úpravu v texte osobitnej časti dôvodovej správy už zohľadňujú systematiku ústavnej úpravy, ktorú predpokladá jej novelizácia. Berúc do úvahy obsahové vymedzenie a význam tejto zákonnej úpravy je žiaduce, aby zákon niesol dostatočne výstižný názov. Preto predkladateľ zvolil názov „o reforme súdnictva“, ktorý najlepšie vystihuje podstatu právnej úpravy. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že jednotlivé novelizačné články sú usporiadané v zákone chronologicky.
Prevádzka vozidiel v cestnej premávke po novom
21. 12. 2020
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky predložilo návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1151 z 1. júna 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1230/2012 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 692/2008 (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2017/1151“) je posledný dátum prvej evidencie 31. decembra 2020 pre nové vozidlá kategórie M1 a kategórie N1 triedy I, ktoré plnia emisné limity Euro 6d- TEMP- EVAP-ISC a Euro 6d-ISC označené písmenami DG a AM. Po 31. decembri 2020 sa stanú tieto vozidlá vozidlami ukončenej série, ktoré je možné prihlásiť do evidencie vozidiel len na základe povolenia pre skladové zásoby tzv. povolenie dopredaja vozidiel, ktoré je limitované počtom vozidiel.
Prvá vlna pandémie spôsobila, že nové vozidlá s touto emisnou normou boli predajcom v Slovenskej republike dodané s oneskorím, zväčša až po letných prázdninách, kedy v Slovenskej republika začala druhá vlna pandémie, počas ktorej boli vládou Slovenskej republiky prijímané opatrenia na obmedzenie mobility občanov, ktoré vyvrcholili obmedzením slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania. Tieto opatrenia spôsobili, že došlo k poklesom predaja nových vozidiel, čo spôsobilo, že predajcom nových vozidiel zostane k 31. decembru 2020 na skladoch väčšie množstvo vozidiel, ktorých počet prekročí limit vozidiel, ktoré môžu byť povolené pre skladové zásoby. Cieľom zmien v zákone je reagovať na mimoriadnu situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19 a čo najskôr tak predísť negatívnym následkom na predajcov vozidiel.
K
Park pod Strečnom má nového investora
17. 12. 2020
Jednu z mála veľkých investícií do priemyselných a logistických priestorov v tomto roku získa sever Slovenska. Spoločnosť I. K. A real prispeje k rozšíreniu priemyselného parku v Strečne, kde už dnes pôsobí množstvo logistických hráčov či firiem z oblasti automotive.
V rámci investície pribudnú dve novostavby, ktoré sa budú podľa firmy využívať na administratívu, logistiku, montáž či na kompletovanie dielov napríklad pre strojársky priemysel.
„Navrhovaná činnosť bude znamenať zdroj príjmov pre okolité obce a vytvorenie približne 220 nových priamych trvalých pracovných miest,“ priblížila pre HN členka Dozornej rady I. K. A Real Katarína Ihnatišinová.
Seniorské hodiny môžu komplikovať predsviatočné nákupy
9. 12. 2020
Tzv. seniorské hodiny môžu vážne skomplikovať predsviatočné nákupy v potravinách a drogériách. Upozornila na to Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje najväčšie obchodné reťazce na Slovensku,
Aliancia preto vyzýva vládu, ako aj všetky ostatné kompetentné štátne orgány, aby venovali hroziacim komplikáciám v obchodoch pred blížiacimi sa sviatkami primeranú pozornosť.
Navrhované opatrenia podľa nej nemajú za cieľ uprednostniť záujmy obchodníkov, ale sú v prospech celej zákazníckej verejnosti, jej nákupného pohodlia a bezpečnosti.
"Je tu reálna hrozba, že ponechanie seniorských hodín v nezmenenom rozsahu aj v čase tradične zvýšených nákupov pred sviatkami spôsobí, že zvyšné otváracie hodiny nebudú pre verejnosť dostatočné," zdôraznil Martin Krajčovič, predseda aliancie.
V tejto súvislosti SAMO upozornila, že v predvianočnom nákupnom období dochádza v prevádzkach potravín a drogérie nielen k ich zvýšenej návštevnosti, ale i k zvýšeniu času, ktorý v nich zákazníci strávia.
Deje sa tak nielen v dôsledku nákupov väčšieho množstva tovarov, ale aj nákupu širšieho sortimentu, ktorého výber si vyžaduje prirodzene dlhší čas.
Keďže počet zákazníkov v predajniach zostáva naďalej regulovaný, SAMO upozorňuje na hroziacu zvýšenú koncentráciu zákazníkov pred obchodmi. Okrem epidemiologických rizík to môže mať za následok aj riziká bezpečnostné v dôsledku nespokojnosti čakajúcich, ktorí sa už do obchodu nedostanú.
Obchodné reťazce združené v SAMO preto navrhujú operatívne prehodnotiť režim seniorských hodín a pristúpiť k ich zrušeniu.
V