Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Sudcovia a prísediaci
16. 2. 2021
Novelou zákona sa dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Práva úprava v § 27b ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich umožňovala, aby členom hodnotiacej komisie bol aj sudca, ktorý sa vzdal funkcie sudcu alebo ktorému zanikla funkcia sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 67 rokov. Opomínala sa však kategória sudcov, ktorí boli odvolaní z funkcie sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov, ktorí mohli byť rovnako prínosní pre fungovanie hodnotiacich komisií, ktorých činnosť je potrebné zabezpečiť pre riadne fungovanie súdov, či už pri obsadzovaní voľných miest sudcov, v disciplinárnom konaní alebo pri pravidelnom hodnotení sudcov. Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť stav, kedy sa na účely kreovania hodnotiacich komisií mienili využiť aj kapacity sudcov, ktorí boli odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov. Novelou zákona sa tak napĺňa zámer v čo najširšej miere využiť kapacity emeritných sudcov v rámci hodnotiacich komisií.
Okrem toho, z platnej úpravy nebolo jednoznačne zrejmé, akým spôsobom a na akom súde má byť ukotvený člen hodnotiacej komisie, ktorému zanikla funkcia sudcu, čo vytváralo nepriaznivú situáciu pre tých emeritných sudcov, ktorí boli zvolení do hodnotiacich komisií. Preto sa táto otázka upravila výslovným spôsobom.
K
Horšie než odchod z EÚ. Za nezávislosť Škótsko tvrdo zaplatí
8. 2. 2021
Možné opustenie Spojeného kráľovstva sa v Škótsku stáva, najmä kvôli brexitu, horúcou témou. Tamojšia vláda verí, že odtrhnutie od Británie a opätovné vstúpenie do EÚ povedie k zbohatnutiu krajiny.
Podľa ekonómov z univerzity London School of Economics však hrozí pravý opak. Nezávislosť by škótsku ekonomiku stála dvakrát až trikrát toľko čo odchod z Únie, hovoria.
Podľa štúdie, ktorú vydala prestížna univerzita London School of Economics (LSE) a hongkonská univerzita City University, by škótska ekonomika po vyhlásení nezávislosti každým rokom schudobnela o jedenásť až 15,4 miliárd libier ročne. Negatívne dopady by trvali desaťročia, uvádzajú autori.
Kým prekážky obchodu súvisiace s brexitom znížia príjem Škótska na obyvateľa o dve percentá, nezávislosť by tento príjem ďalej znížila o 4,5 až 6,7 percenta, a to aj v prípade, že by Škótsko zostalo na spoločnom trhu so zvyškom Veľkej Británie, uvádza štúdia. Ani opätovné pripojenie k EÚ by podľa nej neviedlo k zásadnému zníženiu vplyvu.
V
Medzibankové platby do pár sekúnd budú realitou už o rok
3. 2. 2021
K 1. februáru tohto roka bol splnený predpoklad pre spustenie okamžitých platieb na Slovensku v určenom termíne, teda presne o rok. Informovala o tom v utorok Národná banka Slovenska.
Národný plán pre zavedenie okamžitých platieb na Slovensku stanovuje termín zavedenia okamžitých platieb v SR na 1. februára 2022.
Banková rada NBS odsúhlasila národný plán ešte v decembri 2019. Dokument bol vypracovaný v spolupráci NBS, Slovenskej bankovej asociácie, Ministerstva financií SR a Štátnej pokladnice.
Pristúpenie poskytovateľov platobných služieb k plánu je dobrovoľné. Predpokladom spustenia je, že okamžité platby budú poskytovať minimálne traja poskytovatelia. Tí potvrdili svoj záujem a zaslali NBS potrebné prehlásenie o pristúpení k národnému plánu.
"Okamžitá platba je platba, ktorá je dostupná klientovi banky každý deň v roku, vrátane víkendov a sviatkov a je pripísaná na účet príjemcu platby do desiatich sekúnd. Cieľom NBS je v spolupráci s bankovým sektorom sprístupniť aj klientom bánk v SR tento moderný, rýchly a vysoko efektívny spôsob úhrady platieb. Okamžité platby prinesú viacero benefitov ako pre spotrebiteľov, tak aj pre firmy a štátne inštitúcie," priblížil hovorca NBS Peter Majer.
V
Zmeny v Civilnom mimosporovom poriadku
28. 1. 2021
V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2020 až 2024 sa vláda Slovenskej republiky zaviazala zlepšiť prístup k spravodlivosti a taktiež sa zaviazala realizovať analýzu rekodifikácie občianskeho procesného práva a podľa potreby zmeny právnej úpravy.
Cieľom novely zákona je zmena spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty. Toto oprávnenie sa vyníma z právomoci notárov, nakoľko v rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii súčasnej právnej úpravy, a v niektorých prípadoch došlo aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Aj vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na samotný charakter právneho inštitútu vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorý je špecifický nadobudnutím vecného práva ex lege bez konštitutívneho rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, sa ustanovilo prenesenie tejto právomoci na súd, ktorý v rámci zákonom ustanoveného procesu potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, alebo návrh na vydanie takéhoto rozhodnutia zamietne, ak zistí, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky vydržania navrhovateľom. Na účely právnej istoty sa v rámci konania o potvrdení vydržania zabezpečuje zverejnenie informácie o tomto procese (publicita). Zákon súčasne obsahuje, okrem nevyhnutných zmien spojených s prenesením právomoci deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, aj právnu úpravu smerujúcu k odstráneniu niektorých problematických otázok súvisiacich s notárskou činnosťou. V súvislosti so zavedením nového konania o potvrdení vydržania sa zavádza nový súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania.