Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím
31. 8. 2020
Návrh zákona vetovaný prezidentkou SR bol predložený aj s pripomienkami na prerokovanie na najbližšej schôdzi parlamentu.
Podľa čl. I prvého bodu § 19 ods. 4 schváleného zákona národná rada môže na základe odôvodneného návrhu príslušného výboru národnej rady komisára odvolať, ak komisár nevykonáva funkciu komisára viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára, alebo koná spôsobom, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti a nestrannosti pri výkone funkcie komisára.
Podľa čl. I druhého bodu § 19 vloženého nového odseku 5 schváleného zákona pred rozhodnutím národnej rady o návrhu príslušného výboru národnej rady na odvolanie komisára, sa komisár môže k tomuto návrhu vyjadriť.
Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona a z prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona v národnej rade vyplýva, že schválený zákon má za cieľ doplnenie dôvodov možného odvolania komisára tak, aby bolo možné reagovať na prípadné porušovanie zákona alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára, a na nespôsobilosť komisára vykonávať funkciu nezávisle a nestranne.
Schválený zákon bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené legislatívne konanie bolo v rozprave v národnej rade odôvodňované negatívnymi výsledkami ešte len prebiehajúceho poslaneckého prieskumu na Úrade komisára pre deti, pričom sa poukázalo najmä na účelovosť vstupov komisárky pre deti do konaní týkajúcich sa dodržiavania práv detí, čo vyvoláva pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti komisárky, ako aj na nejasné postupy v hospodárení a obsadení úradu. Podnetom na vykonanie tohto prieskumu mali byť listy od občanov, ktorí v nich poukazovali na rôzne pochybenia pri vykonávaní funkcie komisárky, čo malo byť na ujmu práv detí.
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vo svojom návrhu na skrátené legislatívne konanie uviedla, že „dôvodom skráteného legislatívneho konania je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd detí a osôb so zdravotným postihnutím ako skupín osôb, pri ktorých sa komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím podieľajú na ochrane ich práv a to prostredníctvom podpory a presadzovania práv, ktoré sú deťom a osobám so zdravotným postihnutím priznané medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím). Právny stav, keď nie je možné komisára pre deti alebo komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odvolať z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu v súlade a spôsobom, ako mu ustanovuje zákon, je nevyhnutné v čo možno najkratšom čase napraviť, keďže kvalita výkonu funkcie tak komisára pre deti, ako aj komisára pre osoby so zdravotným postihnutím má priamy dopad na dodržiavanie základných práv a slobôd detí a osôb so zdravotným postihnutím.
Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika právny štát, v ktorom sa chráni princíp právnej istoty. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej doterajšej judikatúre viackrát uviedol, že „príkazy ústavných noriem v jednotlivých článkoch ústavy (t. j. všeobecný princíp právneho štátu) je potrebné rešpektovať pri prijímaní každého zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o zákon, ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení, prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov“.
Skrátené legislatívne konanie významne zasahuje do ústavného princípu demokratického a právneho štátu a z neho vyplývajúcich demokratických požiadaviek v procese prijímania zákonov. Preto sa má uplatňovať len výnimočne a len v prípade, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Elektronické komunikácia
28. 8. 2020
K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o elektronických komunikáciach podala prezidentka SR pripomienky a vrátila ho do NRSR na opätovné prerokovanie.
Dôvodom rozhodnutia vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky schválený zákon na opätovné prerokovanie je jeho rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konkrétne ide najmä o ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Súkromie je pritom jednou z ústredných hodnôt, na ktorých je založená demokratická spoločnosť.
Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Prijatá právna úprava tiež nie je dostatočne určitá, o čom svedčí aj sťažený výklad konkrétnych ustanovení, ktorý je len ťažko realizovateľný bez použitia dôvodovej správy a medializovaných vyjadrení predkladateľa. Aj keď jednotlivé dotknuté osobné údaje sú vymedzené presne a taxatívnym spôsobom, účel obmedzenia ich ochrany a ich sprístupnenia štátnej moci (Úradu) je formulovaný príliš všeobecne a vágne („ochrana osôb pred hroziacim nebezpečenstvom alebo prijímanie opatrení pri ohrození života a zdravia počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu“), a teda neprimerane. Vzhľadom na to, že požiadavkou na zákon zasahujúci do telekomunikačného tajomstva je vysoká miera určitosti, skutočný účel – teda kontrola dodržiavania nariadených epidemiologických opatrení, prípadne vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, nie je zo znenia zákona možné ani odvodiť.
Komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím
28. 8. 2020
Návrh zákona vetovaný prezidentkou SR bol predložený aj s pripomienkami na prerokovanie na najbližšej schôdzi parlamentu.
Podľa čl. I prvého bodu § 19 ods. 4 schváleného zákona národná rada môže na základe odôvodneného návrhu príslušného výboru národnej rady komisára odvolať, ak komisár nevykonáva funkciu komisára viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára, alebo koná spôsobom, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti a nestrannosti pri výkone funkcie komisára.
Podľa čl. I druhého bodu § 19 vloženého nového odseku 5 schváleného zákona pred rozhodnutím národnej rady o návrhu príslušného výboru národnej rady na odvolanie komisára, sa komisár môže k tomuto návrhu vyjadriť.
Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona a z prerokúvania tohto vládneho návrhu zákona v národnej rade vyplýva, že schválený zákon má za cieľ doplnenie dôvodov možného odvolania komisára tak, aby bolo možné reagovať na prípadné porušovanie zákona alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára, a na nespôsobilosť komisára vykonávať funkciu nezávisle a nestranne.
Schválený zákon bol prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní. Skrátené legislatívne konanie bolo v rozprave v národnej rade odôvodňované negatívnymi výsledkami ešte len prebiehajúceho poslaneckého prieskumu na Úrade komisára pre deti, pričom sa poukázalo najmä na účelovosť vstupov komisárky pre deti do konaní týkajúcich sa dodržiavania práv detí, čo vyvoláva pochybnosti o nestrannosti a nezávislosti komisárky, ako aj na nejasné postupy v hospodárení a obsadení úradu. Podnetom na vykonanie tohto prieskumu mali byť listy od občanov, ktorí v nich poukazovali na rôzne pochybenia pri vykonávaní funkcie komisárky, čo malo byť na ujmu práv detí.
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vo svojom návrhu na skrátené legislatívne konanie uviedla, že „dôvodom skráteného legislatívneho konania je ohrozenie základných ľudských práv a slobôd detí a osôb so zdravotným postihnutím ako skupín osôb, pri ktorých sa komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím podieľajú na ochrane ich práv a to prostredníctvom podpory a presadzovania práv, ktoré sú deťom a osobám so zdravotným postihnutím priznané medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím). Právny stav, keď nie je možné komisára pre deti alebo komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odvolať z dôvodu, že nevykonáva svoju funkciu v súlade a spôsobom, ako mu ustanovuje zákon, je nevyhnutné v čo možno najkratšom čase napraviť, keďže kvalita výkonu funkcie tak komisára pre deti, ako aj komisára pre osoby so zdravotným postihnutím má priamy dopad na dodržiavanie základných práv a slobôd detí a osôb so zdravotným postihnutím.
Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika právny štát, v ktorom sa chráni princíp právnej istoty. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej doterajšej judikatúre viackrát uviedol, že „príkazy ústavných noriem v jednotlivých článkoch ústavy (t. j. všeobecný princíp právneho štátu) je potrebné rešpektovať pri prijímaní každého zákona Národnej rady Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na to, či ide o zákon, ktorým sa určité spoločenské vzťahy upravujú po prvýkrát, alebo o zákon, ktorým sa mení, prípadne dopĺňa už predtým existujúca zákonná úprava určitých spoločenských vzťahov“.
Zákon o dráhach
26. 8. 2020
Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, by sa mal od 1. 12. 2020 zjednodušiť proces prevádzkovania drezín, čím sa zároveň podporí cestovný ruch v špecifických lokalitách našej krajiny, ktoré v súčasnosti patria aj pre nedostatok pracovných príležitostí k tým menej rozvinutým.
Dreziny sú prevádzkované a tešia sa záujmu verejnosti vo viacerých štátoch Európskej únie, napríklad v susednej Rakúskej republike či Českej republike, preto by sme tento druh voľnočasovej aktivity chceli podporiť aj u nás.
S prihliadnutím na jednoduchosť obsluhy a nízku rýchlosť drezín, ktoré sú poháňané len ľudskou silou, nie je potrebné, aby sa na ich vedenie uplatňovali také požiadavky, ako na vedenie hnacích dráhových vozidiel s motorovým pohonom. Bezpečnosť prevádzky bude zároveň zaistená podmienkou fyzického oddelenia úseku s prevádzkou drezín od úseku dráhy, na ktorom je prevádzkovaná iná doprava. Dreziny nie je vzhľadom na jednoduchosť ich konštrukcie potrebné podrobovať typovým skúškam ako iné dráhové vozidlá, analogicky ako v cestnej doprave sa nepodrobujú bicykle skúškam ako automobily či autobusy.
Predmetnou novelizáciou zákona sa vytvoria podmienky k rozvoju nového unikátneho projektu, prostredníctvom ktorého sa zlepší celková ponuka doplnkových voľnočasových aktivít v atraktívnych, prírodne špecifických lokalitách našej krajiny, ktoré v súčasnosti patria aj pre nedostatok pracovných príležitostí k tým menej rozvinutým. Význam prevádzkovania drezín aj s ohľadom na svoju ekologickú nenáročnosť, využitie existujúcej infraštruktúry pri optimálnom rešpektovaní medzigeneračných historických kontextov a generovaní primeraných príjmov tak radíme medzi príkladné a udržateľné formy cestovného ruchu. Podpora udržateľných foriem cestovného ruchu je súčasťou aj vládou Slovenskej republiky schválenej agendy 2030 a zároveň sa radí medzi prioritné aj v zmysle poskytovania dotácie podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, ktorá je poskytovaná organizáciám cestovného ruchu.