Vyhľadávanie a poskytovanie informácii
18. 11. 2024
V súčasnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám neobsahoval dostatočne špecifikované mechanizmy, ktoré by umožňovali efektívne riadenie nákladov spojených s vyhľadávaním a poskytovaním informácií.
Povinné osoby boli často nútené sprístupňovať informácie bez nároku na úhradu nákladov, čo mohlo viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov. Nadmerné požiadavky na informácie môžu navyše viesť k situáciám, keď je zaťaženie administratívnych kapacít povinných osôb také veľké, že to negatívne ovplyvňuje ich schopnosť plniť iné zákonom stanovené úlohy.
Koncept možnosti účtovania nákladov za mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií je zavedený tak, aby chránil povinné osoby pred zneužívaním práva na informácie formou žiadostí, ktoré si vyžadujú neprimerane veľké úsilie a čas na spracovanie. Z dôvodu, že nie je možné žiadnym spôsobom kvantifikovať množstvo žiadaných informácií, posúdenie toho, či si predmetná žiadosť vyžaduje nové opatrenie úhrady nákladov, závisí od konkrétnej povinnej osoby, ktorej je žiadosť určená.
Návrh zavedenia úhrady nákladov má aj preventívny charakter v zamedzovaní podávania zahlcujúcich alebo nadmerne rozsiahlych žiadostí, ktoré spočívajú v neúmernom využívaní verejného subjektívneho práva so zameraním na obmedzenie efektívnosti či administratívnu paralýzu povinných osôb. Takéto opatrenie zároveň prispieva k spravodlivejšiemu a vyváženejšiemu využívaniu práva na informácie, kde sú rešpektované legitímne záujmy žiadateľov aj povinných osôb.
Touto zmenou sa zabezpečuje udržateľnosť a efektívnosť systému poskytovania informácií, čo je nevyhnutné pre zachovanie kontinuity riadneho fungovania verejnej správy. Zavedenie úhrady nákladov prinesie pozitívne efekty nielen pre povinné osoby, ale aj pre samotných žiadateľov, ktorí budú mať lepší prehľad o nákladoch spojených s ich požiadavkami a budú motivovaní k formulovaniu jasných a konkrétnych žiadostí.
K
Údaje v ePN
8. 8. 2022
Sociálna poisťovňa prostredníctvom ePN zamestnávateľovi oznámi vznik, trvanie a ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dôvod vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, miesto pobytu zamestnanca počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak dôjde k porušeniu liečebného režimu, poskytne zamestnávateľovi aj túto informáciu. Súčasne bude Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi aj každú zmenu v poskytovaných údajoch.
Zamestnávateľovi sa v záložke ePN zobrazia nasledovné údaje:
– identifikátor ePN v Sociálnej poisťovni – každá doručená ePN bude mať v SP pridelený vlastný identifikátor pre každý poistný vzťah,
– dôvod vzniku ePN a jeho zmena
– tu sa budú zobrazovať údaje: choroba, úraz, karanténne opatrenie/izolácia, pracovný úraz, choroba z povolania,
– rodné číslo zamestnanca, jeho meno a priezvisko,
– poistný vzťah + identifikačné číslo právneho vzťahu (IČPV),
– stav danej ePN – tu sa budú zobrazovať hodnoty trvá / stornovaná / ukončená,
– dátum predpokladaného trvania ePN a jeho zmena,
– dátum začiatku ePN a jeho zmena,
– dátum práceschopnosti a jeho zmena,
– informácie o porušení liečebného režimu,
– pobyt počas DPN a jeho zmena:
Lekár vyznačí adresu, kde sa bude poistenec zdržiavať počas PN pri prvom zápise ePN do elektronického systému. Tento údaj je dôležitý pre Sociálnu poisťovňu na účely kontroly dodržiavania liečebného režimu a súčasne je potrebný pre zamestnávateľa s prihliadnutím na kontrolu povinnosti zamestnanca zdržiavať sa počas obdobia poberania náhrady príjmu na adrese určenej lekárom. Zmenu adresy pobytu pacienta počas PN je pacient povinný oznámiť priamo Sociálnej poisťovni. Lekár už neeviduje ani nedáva súhlas so zmenou pobytu pri PN. Ak to povaha choroby umožňuje, príslušný ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Príslušný ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, alebo zo závažných dôvodov vychádzky zrušiť. Systém ich neumožní povoliť spätne, t. j. lekár môže povoliť vychádzky iba na vyšetrení. Zmeniť čas vychádzok alebo zrušiť vychádzky môže tiež iba pri kontrolnom vyšetrení. V prípade, ak lekár povolí pacientovi vychádzky, uvedie zoznam časových intervalov a prípadne aj dátumové ohraničenie. Časových intervalov je možné uviesť viacero. Lekár môže v priebehu PN údaje o vychádzkach meniť.
– dátum stornovania ePN: Ak lekár po vystavení ePN zistí, že došlo k chybe pri identifikácií pacienta, vylúčení poistných vzťahov, omyl pri vystavení ePN pre liečbu v cudzine, prípadne bola chybne zadaná adresa, stornuje ePN ako celok a vystaví novú so správnymi údajmi.
Zamestnávateľ nebude mať prístup k informácii o diagnóze zamestnanca.
K
Elektronická PN (ePN)
8. 8. 2022
Od 1. júna 2022 sa začala poistencom a ich zamestnávateľom na Portáli elektronických služieb Sociálnej poisťovne poskytovať nová služba – elektronická PN (ePN). Tento nový typ PN postupne nahradí päťdielne papierové tlačivo podľa ustanovení zákona č. 125/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Elektronickú PN vystaví lekár tak, že vytvorí elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Vystavenie ePN lekárom bude považované za žiadosť o nemocenskú dávku prípadne úrazovú dávku a Sociálna poisťovňa bez ďalšieho doručovania papierových formulárov nárok na dávku posúdi a vybaví. Poistenec Sociálnej poisťovne (zamestnanec, SZČO) po návšteve lekára už nebude mať žiadne povinnosti ani voči zamestnávateľovi a ani voči Sociálnej poisťovni. Inštitúcie a zamestnávateľ si medzi sebou vymenia všetky informácie o jeho práceneschopnosti.
Lekári sa do systému ePN budú pripájať postupne. Od 1. júna 2022 do 31. mája 2023 sa budú k ePN lekári pripájať len dobrovoľne. To znamená, že v prechodnom období lekári, ktorí ešte nebudú zapojení do nového systému, budú vystavovať tlačivo o práceneschopnosti len v papierovej podobe. Až od 1. júna 2023 budú musieť byť povinne pripojení k ePN všetci všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia. Od 1. januára 2024 budú uznávať PN len elektronicky aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť. Celá komunikácia medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom v systéme ePN bude výlučne elektronická.
K
Slovensko je vo všetkých osevných komoditách vysoko sebestačné
5. 8. 2022
Slovensko je vo všetkých osevných komoditách vysoko sebestačné aj v tomto roku. Uviedol to na tlačovej konferencii predseda revíznej komisie Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Jozef Rebro.
Hustosiate obilniny boli podľa neho zasiate na ploche medziročne vyššej o sedem percent. "Celkovú produkciu predpokladáme na úrovni takmer troch miliónov ton," priblížil. Sucho sa podľa neho na výnosoch podpísalo, ale nie takou mierou, ako sa predpokladalo. Výnosy sú podľa Rebra teritoriálne rozdielne v závislosti od objemu a načasovania zrážok.
Výnosy pšenice sa podľa neho pohybujú od 3,5 tony na hektár, až po deväť ton na hektár, čo spôsobuje problémy pri stanovení priemerného výnosu za Slovenskú republiku.
"Plocha pšenice bola zvýšená o 15 percent a je predpoklad nárastu produkcie približne o 11,36 percenta, čo by znamenalo nárast objemu produkcie o približne 275-tisíc ton. Priemerný hektárový výnos odhadujeme oproti minulému roku vyšší približne o jedno percento. Pokosená pšenica vykazuje veľmi dobré potravinárske parametre," spresnil Rebro.
V
Stravovanie a nápoje z pohľadu ZDP
1. 8. 2022
Podkladom na zákonné uplatnenie nákladov zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov zabezpečované v súlade so Zákonníkom práce je ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) bodu 5 zákona o dani z príjmov.
Podľa tohto ustanovenia je daňovým výdavkom zamestnávateľa príspevok na stravovanie zamestnancov poskytovaný podľa podmienok stanovených Zákonníkom práce, t. j. vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Potrebné je v uvedenej súvislosti poznamenať, že suma vo výške 55 % zahrnovaná do daňových výdavkov sa u platiteľov DPH počíta z ceny jedla bez DPH.
Napokon je potrebné uviesť, že pokiaľ by zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude poskytovať zamestnancom stravovanie počas prekážok v práci, umožnil stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, resp. rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie v zmysle § 152 ods. 9 Zákonníka práce, poskytnuté príspevky na stravovanie v súlade s uvedenou úpravou budú uznaným daňovým výdavkom.
K