„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Bez ohľadu na to, čo zlé sa stane, vždy sa nájde niekto, kto povie, že to predvídal.

Človek neustále čaká na svoj ideál a tak strávi celý život v čakárni.

Získať majetok je oveľa ťažšie, ako si to žobrák predstavuje.

Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Najjednoduchšie je to, čo vyzerá najzložitejšie.

Keby muži venovali toľko úsilia dobývaniu vesmíru, ako venujú dobývaniu žien, už dávno by sme pristáli na Marse.

Mladí to dnes majú ťažké – nech robia čo robia, rodičia im to neuznajú. Aspoň že majú uznanie sami pre seba.

Lepšie je byť vyhľadávaný, ako prehliadaný.