Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)
Informácie pre šéfa
Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.
Poriadny dlh je na nezaplatenie.
Všetko je relatívne. Žobrák, ktorý je v otrhaných šatách, je otrhaný žobrák. Boháč v otrhaných šatách nie je otrhaný žobrák, ale originálny človek.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kolíska práva
Nijaký zákon nie je dosť výhodný pre všetkých.
Dobromyseľnosť vyžaduje, aby sa urobilo, čo sa dohodlo.
Dohovor je súhlas a dohoda dvoch strán.
(Myšlienky bez cla)
Murphyho postrehy
Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.
Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.
Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.
(Murphyho zrnká II)
Ako si komplikovať život - II. večer
Dobre vymyslené podanie mizernej zásady vždy prekoná zlé podanie vynikajúcej zásady.
Neodstrániteľná chyba sa odhalí vždy až pri výstupnej kontrole.
Vystríhaj sa dňa, kedy už nebude na čo nadávať!
(Murphyho zákony po poslednej novele)