Vstup do systému verejného zdravotného poistenia na území SR
27. 5. 2022
Osoby, ktorým bolo poskytnuté dočasné útočisko na území SR, majú síce nárok na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale nevstupujú automaticky do systému verejného zdravotného poistenia na území SR.
Jednou z možností ako tieto osoby môžu vstúpiť do systému verejného zdravotného poistenia je, že sa zamestnajú u slovenského zamestnávateľa; podmienkou je, že dohodnutý mesačný príjem bude aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy. Pre rok 2022 je minimálna mzda ustanovená vo výške 646 €, pričom dĺžka pracovného úväzku zamestnanca nie je na účely zdravotného poistenia rozhodujúca. Uvedené vyplýva z ust. § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP”), v zmysle ktorého: „Povinne verejne zdravotne poistená je v súlade s § 3 ods. 3 písm. a) ZZP aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii (ďalej len „členský štát“) a vykonáva u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území SR alebo je organizačnou zložkou podniku zahraničnej osoby na území SR, zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP dohodnutú s mesačným príjmom z tejto činnosti najmenej v sume určenej zákonom o minimálnej mzde.”
Z uvedeného vyplýva, že vstup do systému verejného zdravotného poistenia v SR je naviazaný na výšku príjmu plynúceho zo zárobkovej činnosti, ktorý musí byť dohodnutý aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy. Ak občan z iného členského štátu alebo občan z cudziny (ďalej len „cudzinec“) nemá dohodnutý mesačný príjem aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy, zdravotné poistenie na území SR mu nevzniká.
Uvedená podmienka sa týka osôb, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) ZZP, napr. ako zamestnanci v pracovnom pomere, resp. ako zamestnanec v právnom vzťahu dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, a zároveň u nich neexistuje iný dôvod na vznik verejného zdravotného poistenia v SR (napr. nemajú v SR trvalý pobyt, nie sú osoby samostatne zárobkovo činné, nie sú azylanti). Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, porovnáva sa výška dohodnutej odmeny/mzdy so sumou mesačnej minimálnej mzdy platnej pre príslušný kalednárny rok (minimálna mzda je pre rok 2022 ustanovená vo výške 646 €). Ak je dohodnutá odmena/mzda pre cudzinca aspoň vo výške 646 €, vzniká mu ako zamestnancovi účasť na povinnom zdravotnom poistení. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, určuje sa z tejto mzdy suma, ktorá sa porovná so sumou mesačnej minimálnej mzdy platnej pre príslušný kalednárny rok. V súlade s § 2 ods. 2 zákona o minimálnej mzde suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy; na účely zistenia splnenia podmienky, či je odmena dohodnutá aspoň vo výške platnej minimálnej mzdy, sa u hodinovo odmeňovaného zamestnanca vykoná prepočet podľa vzorca: hodinová mzda x 174 x hodnota úväzku. Ak bude dohodnutá odmena/mzda aspoň vo výške 646 €, vznikne cudzincovi ako zamestnancovi účasť na povinnom zdravotnom poistení.
K
Muži a ženy hrešia odlišnými spôsobmi
19. 2. 2009
Vyplýva to zo správy Vatikánu. Podľa katolíckeho prieskumu je najčastejším hriechom žien pýcha. U mužov je to sexuálna žiadostivosť.
Správa je založená na štúdii
spovedí, ktoré vykonával 95-ročný jezuitský kňaz. Závery správy vo vatikánskom denníku podporil jeden z
teológov Pápežského domu. K ďalším hriechom žien patrí závisť, hnev, smilstvo a
lenivosť. K ďalším mužským hriechom
patria obžerstvo, lenivosť, hnev, pýcha, závisť a lakomstvo.
Záchrana dát z počítačového praveku
18. 2. 2009
Vedci vystríhajú, že posledných tridsať rokov dvadsiateho storočia môže byť pre budúce generácie dobou temna. Súborové formáty a médiá sa za posledné roky menili tak rýchlo, že veľkú časť z nich už dnes nedokážeme otvoriť.
Len Britský národný archív má vo svojich databázach
580 terabajtov takýchto dát. Ide o množstvo, ktoré by stačilo na naplnenie
skoro šesťstotisíc encyklopédií. Riziko, že prídeme o všetok tento materiál,
každým rokom narastá.
Prichádzame
aj o kultúrny materiál. Kým staré firmy sa digitalizujú do modernej podoby,
množstvo starých prehistorických hier a programov už dnes nemáme na čom
spustiť. V múzeách je síce množstvo prehistoriských počítačov, no ak nebude
možné ukázať, čo tieto zariadenia v skutočnosti dokázali, je to rovnaké, ako
ukázať ľuďom na obrazovke hudobné nástroje, no vymazať všetku hudbu.
Vedci
európskych univerzít a národných archívov preto začali pracovať na vytvorení
univerzálneho programu, ktorý vráti staré dáta a použité programové prostriedky
späť do hry. Projekt má názov Keeping Emulation Environments Partable. Program
dokáže napodobniť rozhranie akéhokoľvek starého súborového formátu, zariadenia
alebo operačného systému. Dokáže prečítať dáta a programy spustiť presne tak,
ako keby bežali na pôvodnom hardvéri.
Po
zmapovaní histórie sa aplikácia bude rozširovať o nové formáty. Odhaduje sa, že
v roku 2010 bude množstvo dát uložených v elektronických dokumentoch
osemnásťmilionkrát väčšie ako tých, ktoré sa nachádzajú v knihách.
Vedci
chcú vytvoriť aj verejnú databázu starých hier a programov, ktoré by si každý
mohol stiahnuť a otvoriť priamo na svojom počítači. Mal by teda vzniknúť
centralizovaný archív dát z počítačového praveku.
Prvý mobilný telefón na solárnu energiu
18. 2. 2009
V španielskej Barcelone na svetovom kongrese mobilnej techniky vývojári predstavili revolučný mobilný telefón.
Telefón využíva solárnu energiu. Telefón
má na sebe pripevnené miniatúrne solárne panely. Prístroje by mohli byť
užitočné v priestoroch, kde užívatelia nemajú prístup k elektrickej energii. Na
európsky trh by sa prístroj mohol dostať v druhej polovici tohto roku.
Technológia si vyžaduje nabíjanie na slnku 10 až 14 hodín a vydrží 4 hodiny nepretržitého volania.
Mobilný telefón sa dá zapojiť aj do elektriny.
Lincoln bol podľa historikov najlepším amerických prezidentom
17. 2. 2009
Podľa historikov bol Abraham Lincoln, ktorého 200. výročie narodenia si v Spojených štátoch pripomenuli pred niekoľkými dňami, najlepším americkým prezidentom.
Prieskumu
sa zúčastnilo 65 historikov. Odchádzajúci šéf Bieleho domu George W. Bush sa z
celkového počtu 42 prezidentov umiestnil na 36. mieste. Prvé tri miesta okrem Lincolna
obsadili Georg Washington a Franklin D. Roosevelt.