Vplyv stavebného zákona na cestný zákon
11. 2. 2025
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sa mení vzhšadom na schválenú novú stavebné legislatívu.
Dochádza k precizovaniu pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu aj pre vybavovanie ohlásenia stavieb a stavebných úprav pozemných komunikácií. Zároveň sa ustanovuje, že špeciálny stavebný úrad pre diaľnice (Ministerstva dopravy SR) je príslušným aj pre povoľovanie stavieb a ohlasovanie stavieb a stavebných úprav na diaľničnom odpočívadle, ako aj na povoľovanie a vybavovanie ohlásenia stavieb súvisiacich s prevádzkou týchto stavieb.
Dochádza k zmene pojmov v súvislosti s kolaudáciou stavieb podľa nového stavebného zákona. Zároveň v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe, kedy vlastník vedenia bezdôvodne zdržuje jeho prevzatie a stavebník musí vykonávať jeho údržbu a zabezpečovať prevádzku, sa ustanovuje, že vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia, vlastník alebo správca pozemnej komunikácie alebo iného diela je povinný uhradiť stavebníkovi náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie tejto stavby až do jej prevzatia.
K
Ďalšia rana pre stavebníkov. Blíži sa zdražovanie kľúčového materiálu
4. 10. 2021
Dramatický rast cien, rušenie dohodnutých zmlúv či naceňovanie kontraktov nanovo sa v uplynulých mesiacoch stali v stavebnom sektore bežnou realitou. Stúpajúca hodnota dreva, ocele, hliníka či polystyrénu robí pri výstavbe obrovské škrty v rozpočtoch.
Cena spomínaných materiálov rástla v stovkách percent. Týka sa to aj ďalšieho, bez ktorého sa nezaobíde žiadna stavba. Na rad prichádza aj zvyšovanie hodnoty cementu.
Producenti priznávajú, že ich výrobné vstupy sa dvíhajú a analytici doma či v zahraničí očakávajú, že sa to bude musieť čoskoro odzrkadliť aj u spotrebiteľov. „Predpokladáme výrazný vzostup cien, ktorého výšku si nedovolím odhadnúť. Najbližšie roky však predpokladáme dvojciferný percentuálny rast,“ konštatuje predseda Predstavenstva Cemmac Martin Kebísek.
V
Trestný zákon – zaobchádzanie s LAHU
17. 9. 2021
Cieľom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je odstrániť najzávažnejší problém v postihovaní neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom (ďalej ako „LAHU“), sprísniť a rozšíriť postihovanie neoprávneného zaobchádzania s LAHU za spáchanie vyššie uvedených trestných činov s cieľom posilniť prevenciu a ochranu obyvateľov pred závažnou trestnou činnosťou.
Zámerom predkladateľa je zníženie doterajšej náročnosti preukazovania trestnej činnosti týkajúcej sa neoprávneného zaobchádzania s LAHU, ktorá pri doterajšom znení ustanovení § 176 Trestného zákona neakceptovateľne komplikovala trestnoprávne postihovanie tejto závažnej trestnej činnosti.
V zmysle ustanovení doterajšieho znenia § 176 Trestného zákona bolo potrebné určiť, v akom rozsahu boli zneužité tieto látky, s ktorými páchateľ neoprávnene zaobchádzal. Bolo preto treba zistiť ich zloženie a následne aj cenu, čo vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o látky z rôznych presne nezistiteľných zahraničných zdrojov, bolo veľmi komplikované.
Rovnako nedostatočne prísne bolo v doterajšom ustanovení § 176 Trestného zákona ustanovené, že na prekročenie hranice trestnosti bolo v tomto prípade potrebné, aby hodnota LAHU presahovala 2 660 EUR, čo zjavne nedostatočne odzrkadľuje nebezpečenstvo neoprávneného zaobchádzania s LAHU.
Sprísnenie hranice trestnosti protiprávneho konania a postihu za takéto konanie bude mať pozitívny účinok ako z pohľadu individuálnej, tak aj generálnej prevencie pri trestnej činnosti spojenej s neoprávneným zaobchádzaním s LAHU.
Užívanie androgénnych anabolických steroidov predstavuje vysoké riziko ohrozenia zdravia u užívateľov. Alarmujúca je aj skutočnosť, že s užívaním anabolických steroidov sa nespájajú len vrcholoví športovci, ale aj hobby športovci, vrátane mladistvých užívajúcich LAHU s vidinou ľahko a rýchle sa stať silnými a rešpektovanými.
Užívanie LAHU so sebou prináša aj mnohé negatíva, pričom niektoré z nich sú zdravie a život ohrozujúce. Môžu vyvolať také fyzikálne zmeny, ktoré sú už nezvratné. Ovplyvňujú hlavne kardiovaskulárny systém a pečeň, zmeny v metabolizme tukov ako aj zadržiavanie vody v tkanivách. Užívanie LAHU ovplyvňuje aj psychickú stránku užívateľa. Zmeny nálad môžu pôsobiť negatívne, napr. podráždenosť, emočná nestabilita a sklony k násiliu.
Nezanedbateľnou je aj skutočnosť, že neoprávnené zaobchádzanie s LAHU je spojené s ich predajom na „čiernom trhu“ a vytváraním nelegálnych príjmov pre páchateľov tejto trestnej činnosti.
Predkladateľ navrhuje, v súvislosti s vyššie uvedeným účelom, v ním navrhovanom znení zákona upustiť od objektívneho stanovovania rozsahu neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým a iným hormonálnym účinkom pre účely Trestného zákona, čím sa upúšťa od určovania hodnoty zaistených látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a spochybniteľného ustanovovania rozsahu podľa súčasného § 176 Trestného zákona.
Naproti tomu bude pre posudzovanie trestnosti činu rozhodujúce množstvo LAHU (určené podľa počtu tabletiek, injekcií, ampuliek alebo podobne nedeliteľných balení prípravku obsahujúceho LAHU). Takéto kritérium posudzovania trestnosti je upravené napríklad aj v ustanoveniach § 288 zákona č. 40/2009 Sb. (Trestný zákon platný a účinný v Českej republike). Predkladateľ je toho názoru, že takéto určovanie je vyhovujúce aj z toho dôvodu, že väčšinou jedna tabletka, injekcia, ampulka predstavuje 1 dávku takejto látky.
Schválením predloženého návrhu zákona by bola zabezpečená účinnejšia prevencia takejto trestnej činnosti a výrazne by sa zlepšili podmienky na odhaľovanie a preukazovanie takejto trestnej činnosti a následné trestanie páchateľov.
K
Ochrana osobných údajov po novom
15. 9. 2021
Cieľom návrhu je efektívna úprava zákona o ochrane osobných údajov v časti, ktorá v súčasnosti predstavuje bariéru pre budovanie významných pietnych pamätníkov symbolizujúcich pamäť nášho národa, vzdávajúcich úctu obetiam, ktorých smrť otriasla našou spoločnosťou a našimi dejinami, či bariéru pre mnohé pietne akcie spojené s uctením si týchto obetí.
Ide najmä o osoby padlé v bojoch za oslobodenie našej krajiny spod jarma nacizmu, obete zápasu za demokraciu na Slovensku, obete holokaustu, zločinov proti ľudskosti či genocídy a príslušníkov bezpečnostných zborov Slovenskej republiky usmrtených pri plnení služobných povinností. Súčasné znenie zákona rovnako bráni i vo vedení virtuálnych cintorínov, archívov či dokumentácie vojnových zločinov.
Cieľom tejto úpravy je i harmonizácia vnútroštátneho normatívneho právneho aktu s právnymi aktmi Európskej únie
Orgány verejnej moci alebo verejnoprávne alebo súkromnoprávne subjekty, ktoré majú záznamy verejného záujmu, by mali byť útvary, ktoré majú podľa práva Únie alebo práva členského štátu zákonnú povinnosť získavať, uchovávať, oceňovať, viesť, opisovať, oznamovať, propagovať a šíriť záznamy trvalej hodnoty pre všeobecný verejný záujem a poskytovať k nim prístup. Členské štáty by okrem toho mali byť oprávnené stanoviť, že osobné údaje možno ďalej spracúvať na účely archivácie, napríklad s cieľom poskytnúť špecifické informácie o politickom správaní počas minulých totalitných štátnych režimov, o genocíde, zločinoch proti ľudskosti, najmä holokauste, alebo vojnových zločinoch.
Slovenská republika zákonom o ochrane osobných údajov využila právo rozšíriť osobnú pôsobnosť Nariadenia aj na ochranu osobných údajov zosnulých osôb, čo však v praxi spôsobuje nemalé ťažkosti v súvislosti s vedením virtuálnych cintorínov, súkromných archívov, dokumentáciou vojnových zločinov (o.i. holokaustu), usporadúvaním podujatí v súvislosti s pripomínaním si vojnových zločinov (napr. čítanie mien umučených, pamätníky s menami padlých a pod.), nakoľko zákon o ochrane osobných údajov v prípade, ak sa na spracúvanie osobných údajov vyžaduje súhlas dotknutej osoby, požaduje súhlas blízkej osoby, ba dokonca všetkých blízkych osôb, čo je neudržateľné, dokonca rozporné s Nariadením, ktoré v odôvodnení ako jeden z mála právnych predpisov spomína pamiatku holokaustu a uvádza aj iné zločiny proti ľudskosti, genocídu a pod.;
Vzhľadom na uvedené je preto postačujúcim, ak Slovenská republika chráni osobné údaje výlučne žijúcich osôb, ako to stanovuje Nariadenie, pričom tým nie je dotknutá ochrana osobnosti zosnulých osôb v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka.
K
Budúce zmeny v zákone o odpadoch
15. 9. 2021
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predložilo do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z dôvodu riešenia nevyhnutných problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe.
Konkrétne ide o úpravu v časti súhlasov, kde na základe praktickej aplikácie dochádza k zmene tak, aby reflektovala aktuálnu situáciu. Úpravou príde k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia a teda aj orgánov štátnej správy, ktoré sa budú môcť dôslednejšie venovať kľúčovým bodom zákona o odpadoch. Ďalšiu úpravu na základe praktickej aplikácie si vyžiadala opätovne oblasť rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Samotné úpravy sú vyvolané situáciou v tejto oblasti ktorá nastala v prvom štvrťroku 2020. Táto úprava nie je rozsiahla a má zabezpečiť základnú stabilitu systému.
Návrhom zákona sa dopĺňajú aj opatrenia z aktuálneho Programu predchádzania vzniku odpadov na roky 2019-2025 a upresňuje sa aplikácia § 15 zákona o odpadoch. V nadväznosti na rozporové rokovania boli doplnené aj ustanovenia ohľadom posilnenia vynútiteľnosti zabezpečenia primárne materiálového zhodnotenia odpadu z obalov a odpadu z neobalových výrobkov zberovými spoločnosťami.
K