Vplyv stavebného zákona na architektov a stavebných inžinierov
12. 2. 2025
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a jeho zmeny nadväzujú na nové regulované povolania Stavebným zákonom, resp. v nadväznosti naň týmto zákonom.
V súvislosti s novým stavebným zákonom sa tiež zavádza pojem odbornej spôsobilosti z dôvodu jeho absencie v doterajšej úprave.
Základné ustanovenia reagujú na túto zmenu a na zmeny v živnostenskom zákone a ustanovujú rozsah povolení, ktoré sú regulovanými slobodnými povolaniami a rozsah činností, ktoré možno vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.
Úprava ustanovení o oprávneniach architektov a krajinných architektov reaguje na zmeny ich povinností, ustanovené v novej stavebnej legislatíve. Upravujú sa oprávnenia najmä vo vzťahu ku novej nomenklatúre projektovej dokumentácie, úprave povinností a oprávnení projektanta a procesnému postupu pri konaní o stavebnom zámere, overení projektu stavby a kolaudácii.
V súvislosti s cieľmi novej stavebnej legislatívy, najmä potrebou prípravy novej územnoplánovacej dokumentácie v zmysle zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a termínov jej obstarania, definovaných v prechodných ustanoveniach tohto zákona, je potrebné zásadne posilniť personálne kapacity územnoplánovacích pracovísk prípravou a autorizáciou nových odborníkov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na v súčasnosti platnú legislatívu je nevyhnutným podkladom pre výkon tohto povolania autorizácia architekta v plnom rozsahu.
Aby bolo možné rozšíriť prístup k povolaniu, je potrebné vytvorenie aj samostatného povolania „autorizovaný územný plánovač”, ktorému budú zverené len potrebné vyhradené činnosti. Týmto spôsobom je možné rozšíriť prístup k povolaniu aj na osoby, ktoré by s ohľadom na svoje vzdelanie alebo prax nemali možnosť úspešne absolvovať prístup k povolaniu „autorizovaný architekt".
K
Vysoký krvný tlak môže poškodiť mozog
3. 2. 2010
Vedci varujú, že vysoký krvný tlak môže poškodiť mozog až tak, že vznikne Alzheimerova choroba a iné druhy demencie. Súvislosť zistili americkí vedci, ktorí skúmali poškodenie ľudského mozgového tkaniva na magnetickej rezonancii. Prapríčinou vzniku drobných jaziev na mozgu môže byť vysoký tlak krvi.
Aj keď k poškodeniu mozgu dochádza v strednom veku, k objaveniu mentálnych porúch môže dôjsť až po mnohých rokoch.
Na pätnásť rokov trvajúcom výskume sa zúčastnilo takmer tisíc pacientov, vedci odhalili aj iný varujúci fakt. Dĺžka času, počas ktorého človek má neliečený vysoký tlak, je podľa vedcov priamo úmerná poškodeniu mozgu.
Téma "finančná kríza" ľuďom znechucuje médiá
2. 2. 2010
Únava z pesimistického spravodajstva o kríze, viac času stráveného s rodinou, surfovaním po internete či pri televízii, sú podľa najnovšieho prieskumu UPC tiež dôsledkami hospodárskej krízy. Kríza tak mení zvyklosti ľudí, trávenie ich voľného času, aj vzťah k médiám. Až 40 % populácie si myslí, že televízie to s finančnou krízou dokonca preháňajú, alebo, že záujem televízií o krízu ju ešte viac zhoršuje. Prieskum spoločnosti UPC sa uskutočnil v desiatich európskych krajinách vrátane Slovenska.
Oslovení sa vo väčšine krajín, v ktorých sa prieskum konal, vyjadrili, že sú už unavení z neustáleho informovania o finančnej kríze. Viac ako polovica populácie na Slovensku, ale aj v Českej republike, Írsku, Belgicku, Holandsku či Poľsku má témy finančná kríza „po krk."
Prieskum potvrdzuje tiež sťažnosti šéfov reštaurácií, barov či kaviarni, ktorých návštevnosť v dôsledku krízy výrazne klesla. Až 46 % ľudí v prieskume pripustilo, že pre krízu chodí do barov či reštaurácií menej často. Kríza postihla aj kiná. Až 41 % respondentov uviedlo, že kino navštevuje menej ako pred krízou.
Nepriamo kríza ovplyvnila aj zdravie. Podľa prieskumu približne štvrtina Slovákov, ale aj Poliakov, Maďarov či Rumunov, zredukovala svoje športové aktivity. Ľudia obmedzili aj čítanie papierových novín, sledovanie filmov prostredníctvom DVD či hranie počítačových hier, naopak zvýšil sa výrazne čas strávený surfovaním po internete.
Pozitívnou správou je, že približne 16 % oslovených trávi ušetrený čas viac s rodinou a s kamarátmi. Krízu ako dôvod, pre ktorý tohto roku bude menej dovolenkovať, označilo približne 30 % respondentov.
Prieskum UPC bol uskutočnený v období október až december 2009 na vzorke 11 000 respondentov v desiatich európskych krajinách.
Voľby do NR SR budú 12. júna
1. 2. 2010
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa budú konať 12. júna tohto roku. Voľby vyhlásil predseda NR SR Pavol Paška. V poradí pôjde už o siedme parlamentné voľby od roku 1989.
V parlamentných voľbách môžu hlasovať len občania Slovenskej republiky, ktorí najneskôr v deň volieb dosiahnu 18 rokov. Voliť nemôžu väzni a osoby, ktoré sú zbavené spôsobilosti na právne úkony. Voliči, ktorí si pred voľbami vybavia voličský preukaz, môžu hlasovať v ľubovoľnej volebnej miestnosti, nielen v mieste bydliska.
Vo voľbách do Národnej rady SR je možné hlasovať aj zo zahraničia. Takéto právo majú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku, ale sú občanmi Slovenskej republiky. Právo voliť zo zahraničia poštou majú aj občania SR s trvalým pobytom v SR, ktorí počas volieb budú v zahraničí a vopred o voľbu poštou požiadajú obec, v ktorej majú trvalý pobyt. Voliť bude možné aj v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb a v obdobných zariadeniach a v celách policajného zaistenia. V týchto prípadoch tiež platí pravidlo, že voliť treba v mieste trvalého bydliska a ak zariadenie nie je v tomto mieste, treba mať voličský preukaz.
Výsledky volieb spracuje Štatistický úrad SR. Oficiálne ich zverejní Ústredná volebná komisia, ktorá dohliada na organizáciu a technické zabezpečenie hlasovania. Ústredná volebná komisia preskúma a registruje kandidačné listiny politických subjektov, ktoré sa budú vo voľbách uchádzať o hlasy voličov.
Fischer je najdôveryhodnejší politik v ČR
29. 1. 2010
Predseda českej úradníckej vlády Jan Fischer sa dostal na čelo rebríčka najdôveryhodnejších politikov v krajine, keď mu svoju podporu vyjadrilo až 82,9 % Čechov. S veľkým náskokom takmer 25 % predstihol aj prezidenta Václava Klausa, ktorý dlhodobo víťazil v podobných prieskumoch. Prieskum verejnej mienky uskutočnil inštitút SANEP.
Za nedôveryhodného označila Fischera len desatina respondentov. Prezidentovi Klausovi verí 58,4 percenta opýtaných a neverí mu 35,2 percenta Čechov. Na treťom mieste sa umiestnil predseda českého Ústavného súdu Pavel Rychetský. Svoju dôveru mu vyjadrila bezmála polovica respondentov (49,8 percenta) a negatívne sa voči nemu postavilo 28,3 percenta opýtaných.
Prieskum bol uskutočnený prostredníctvom internetových dotazníkov od 12. do 26. januára na reprezentatívnej vzorke 11 919 respondentov vo vekovej kategórii od 18 do 69 rokov.