Vplyv stavebného zákona na architektov a stavebných inžinierov
12. 2. 2025
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a jeho zmeny nadväzujú na nové regulované povolania Stavebným zákonom, resp. v nadväznosti naň týmto zákonom.
V súvislosti s novým stavebným zákonom sa tiež zavádza pojem odbornej spôsobilosti z dôvodu jeho absencie v doterajšej úprave.
Základné ustanovenia reagujú na túto zmenu a na zmeny v živnostenskom zákone a ustanovujú rozsah povolení, ktoré sú regulovanými slobodnými povolaniami a rozsah činností, ktoré možno vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.
Úprava ustanovení o oprávneniach architektov a krajinných architektov reaguje na zmeny ich povinností, ustanovené v novej stavebnej legislatíve. Upravujú sa oprávnenia najmä vo vzťahu ku novej nomenklatúre projektovej dokumentácie, úprave povinností a oprávnení projektanta a procesnému postupu pri konaní o stavebnom zámere, overení projektu stavby a kolaudácii.
V súvislosti s cieľmi novej stavebnej legislatívy, najmä potrebou prípravy novej územnoplánovacej dokumentácie v zmysle zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a termínov jej obstarania, definovaných v prechodných ustanoveniach tohto zákona, je potrebné zásadne posilniť personálne kapacity územnoplánovacích pracovísk prípravou a autorizáciou nových odborníkov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na v súčasnosti platnú legislatívu je nevyhnutným podkladom pre výkon tohto povolania autorizácia architekta v plnom rozsahu.
Aby bolo možné rozšíriť prístup k povolaniu, je potrebné vytvorenie aj samostatného povolania „autorizovaný územný plánovač”, ktorému budú zverené len potrebné vyhradené činnosti. Týmto spôsobom je možné rozšíriť prístup k povolaniu aj na osoby, ktoré by s ohľadom na svoje vzdelanie alebo prax nemali možnosť úspešne absolvovať prístup k povolaniu „autorizovaný architekt".
K
Informačné technológie vo verejnej správe sa menia
11. 7. 2023
Cieľom návrhu zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe je reagovať na aplikačné problémy, ktoré sa v praxi objavili v súvislosti s aplikáciou zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov.
Novela zákona jasnejšie vymedzuje pôsobnosť zákona o ITVS, aby nedochádzalo k rozdielnym interpretáciám. Novelou zákona sa precizujú tiež kompetencie vládnej jednotky CSIRT v záujme objasnenia vzťahov medzi zákonom o ITVS a zákonom č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti.
Novela zákona upravuje postup riešenia kybernetických bezpečnostných incidentov pre všetkých správcov informačných technológií verejnej správy, keďže v súčasnosti táto úprava absentuje. Zároveň sa zavádza štandard dizajnového manuálu, ktorého cieľom je zaistiť zjednotenie používateľských rozhraní a spôsobu komunikácie orgánov riadenia s používateľmi pri poskytovaní elektronických služieb najmä vo vzťahu k vyhláške Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 547/2021 Z. z. o elektronizácii agendy verejnej správy. Tiež sa spresňujú ustanovenia vyplývajúce z aplikačnej praxe a reflektuje sa na požiadavky vyplývajúce z Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy
K
Premena obchodných spoločností a družstiev – nový právny predpis
10. 7. 2023
Nový zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev reaguje na potrebu zabezpečiť transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia do slovenského právneho poriadku.
Rovnako je cieľom nového zákona vyhotovenie jednotnej, ucelenej a prehľadnej právnej úpravy splynutí, zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy a tiež ich cezhraničných alternatív, ktorá nahrádza aktuálne platnú právnu úpravu.
V súčasnosti je právna úprava vnútroštátnych splynutí a zlúčení, rozdelení, zmeny právnej formy ako aj cezhraničných zlúčení a splynutí obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Nakoľko bola do Obchodného zákonníka právna úprava dopĺňaná priebežne aj v súvislosti s čiastkovou transpozíciou obchodnoprávnych smerníc, je zložito usporiadaná a fragmentovaná. Transpozícia smernice (EÚ) 2019/2121 dáva priestor na to, aby popri novej právnej úprave vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2019/2121 prešli revíziou aj ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zlúčení, splynutí, rozdelení a zmeny právnej formy obchodných spoločností a družstva.
Nový zákon tak vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka. Dopĺňa sa o nové postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s úmyslom jej väčšej podpory, a tiež s cieľom poskytnúť primeranú (a oproti pôvodnej úprave silnejšiu) ochranu vlastníkom obchodných podielov alebo akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom. Súčasne prichádza so zmenami, ktoré si vyžiadala aplikačná prax.
Právna úprava zavádza novú terminológiu. Premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo má významný dopad aj na spoločníkov spoločnosti, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým, pričom veriteľom pôvodných spoločností sa mení subjekt záväzku. Aj preto bol zvolený pojem premena ako nové označenie pre tieto typy zmien v obchodných spoločnostiach.
Premenou sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a rozdelenie spoločností. Cezhraničnou premenou sa rozumie cezhraničná fúzia (splynutie a zlúčenie spoločností) a cezhraničné rozdelenie. Zmeny právnej formy zahŕňajú zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy.
Doklady o vzdelaní po novom
10. 7. 2023
Zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií vytvoril v Slovenskej republike ucelený a prehľadný spoločný legislatívny rámec pre problematiku uznávania dokladov o vzdelaní a uznávanie odborných kvalifikácií.
Novela zákona, ktorá reaguje na žalobu Európskej komisie proti Slovenskej republike C-773/22 z 20. decembra 2022, ide najmä o spresnenie niektorých pojmov s cieľom zúženia okruhu prípadov, kedy je potrebné vykonať kompenzačné opatrenie spôsobom, aby pod podstatnými rozdielmi na účely rozhodovania o uložení kompenzačného opatrenia boli také vedomosti alebo zručnosti, ktoré sú nevyhnutné na výkon príslušného regulovaného povolania, o upravenie lehôt pri preskúmaní odbornej kvalifikácie na účely poskytovania služieb spôsobom, aby po vydaní rozhodnutia o uložení skúšky spôsobilosti, bolo zaručené, že do jedného mesiaca po vydaní rozhodnutia bude umožnené poskytovateľovi poskytovať služby a o spresnenie výpočtu požadovaných dokumentov, ktoré môže príslušný orgán od žiadateľa vyžadovať.
K
Register právnických osôb je vyhlásený za referenčný register
10. 7. 2023
Okrem údajov poskytovaných povinnými osobami zo zdrojových registrov resp. z iných dokumentov vzťahujúcich sa na zapisované subjekty, (ak sa podľa osobitného predpisu subjekt neeviduje v zdrojovom registri), aj štatistický úrad poskytuje do registra právnických osôb údaje o subjektoch zo svojej činnosti – ide o štatistický kód hlavnej ekonomickej činnosti a kód odvetvovej klasifikácie pochádzajúce zo štatistického registra organizácií.
Údaj o identifikačnom čísle organizácie, ktorý vytvára štatistický úrad podľa ustálenej metodiky a prideľuje ho subjektom na základe žiadosti povinnej osoby, povinná osoba poskytuje spolu s ďalšími údajmi uvedenými v § 3 zákona o RPO pri zápise subjektu. Terciárnou funkciou je informovanie verejnosti o zapisovaných subjektoch zverejnením poskytnutých údajov s výnimkou identifikátorov fyzických osôb prostredníctvom webovej aplikácie prístupnej z webového sídla štatistického úradu; ide o rovnakú funkciu, akú poskytuje obchodný register, živnostenský register alebo register mimovládnych neziskových organizácií.
V súčasnosti sa v registri právnických osôb nevedú údaje vzťahujúce sa na konečného užívateľa výhod niektorých typov mimovládnych neziskových organizácií (občianske združenia, odborové organizácie a organizácie zamestnávateľov, organizácie s medzinárodným prvkom) z dôvodu, že v registri mimovládnych neziskových organizácií spravovanom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky tieto údaje nie sú v súlade so zákonom č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií. Taktiež centrálny register poľovníckych organizácií vedený Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky neobsahuje medzi údajmi spracúvanými o novej osobitnej právnej forme poľovníckej organizácie údaje tvoriace záznam o konečnom užívateľovi výhod. Okrem toho sa v registri právnických osôb neevidujú ani koneční užívatelia výhod fyzických osôb – podnikateľov.
Novela zákona o RPO neobsahuje úpravu, podľa ktorej by register právnických osôb ako centrálny register užívateľov výhod obsahoval záznam o konečnom užívateľovi výhod vo vzťahu k správe zvereného majetku a inému typu právnych štruktúr, ako sú napríklad fidúcie, určité typy Treuhand alebo fideicomiso, ak majú takéto štruktúry štruktúru alebo funkcie podobné správe zvereného majetku, a ani úpravu prípadu, ak sú údaje o osobe konečného užívateľa výhod niektorej z týchto právnych štruktúr súčasťou údajov o subjekte zapísanom v registri právnických osôb. V prvom prípade je prekážkou skutočnosť, že uvedené právne formy združovania majetku právny poriadok Slovenskej republiky nepozná, v druhom prípade neexistuje mechanizmus overovania uvedených skutočností o konečnom užívateľovi výhod.
Napokon podľa vnútroštátnej právnej úpravy sa nevedú ani údaje o konečných užívateľoch výhod vo vzťahu k podnikom zahraničných osôb a organizačným zložkám podnikov zahraničných osôb. Takáto úprava sa vníma ako nie nevyhnutná na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo smernice AML/CFT.
Novela zákona neobsahuje úpravu, ktorá by obmedzovala prístup verejnosti k údajom zo záznamu o konečných užívateľoch výhod na preukázanie oprávneného záujmu. Novela zákona
1. nezrušuje zverejňovanie údajov o konečných užívateľoch výhod v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (právo fyzickej osoby na ochranu súkromia),
2. neustanovuje mechanizmus zúženého prístupu k záznamu o konečnom užívateľovi výhod vedenom v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci pre žiadateľa, ktorý môže preukázať oprávnený záujem (právo verejnosti na informácie).
K