Vplyv stavebného zákona na architektov a stavebných inžinierov
12. 2. 2025
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a jeho zmeny nadväzujú na nové regulované povolania Stavebným zákonom, resp. v nadväznosti naň týmto zákonom.
V súvislosti s novým stavebným zákonom sa tiež zavádza pojem odbornej spôsobilosti z dôvodu jeho absencie v doterajšej úprave.
Základné ustanovenia reagujú na túto zmenu a na zmeny v živnostenskom zákone a ustanovujú rozsah povolení, ktoré sú regulovanými slobodnými povolaniami a rozsah činností, ktoré možno vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.
Úprava ustanovení o oprávneniach architektov a krajinných architektov reaguje na zmeny ich povinností, ustanovené v novej stavebnej legislatíve. Upravujú sa oprávnenia najmä vo vzťahu ku novej nomenklatúre projektovej dokumentácie, úprave povinností a oprávnení projektanta a procesnému postupu pri konaní o stavebnom zámere, overení projektu stavby a kolaudácii.
V súvislosti s cieľmi novej stavebnej legislatívy, najmä potrebou prípravy novej územnoplánovacej dokumentácie v zmysle zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a termínov jej obstarania, definovaných v prechodných ustanoveniach tohto zákona, je potrebné zásadne posilniť personálne kapacity územnoplánovacích pracovísk prípravou a autorizáciou nových odborníkov na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Vzhľadom na v súčasnosti platnú legislatívu je nevyhnutným podkladom pre výkon tohto povolania autorizácia architekta v plnom rozsahu.
Aby bolo možné rozšíriť prístup k povolaniu, je potrebné vytvorenie aj samostatného povolania „autorizovaný územný plánovač”, ktorému budú zverené len potrebné vyhradené činnosti. Týmto spôsobom je možné rozšíriť prístup k povolaniu aj na osoby, ktoré by s ohľadom na svoje vzdelanie alebo prax nemali možnosť úspešne absolvovať prístup k povolaniu „autorizovaný architekt".
K
Slováci sú v používaní počítačov len na učňovskej úrovni
17. 3. 2010
Schopnosť Slovákov pracovať s počítačom a internetom je podľa IT Fitness Test podpriemerná. Na teste sa zúčastnilo takmer 40–tisíc ľudí a dosiahli priemerné hodnotenie 38,5 percenta. Podľa hodnotenia testu je tak bežný Slovák len IT učňom.
Internet podľa prieskumu agentúry Gfk využíva 56 % obyvateľov Slovenska, kým priemer Európskej únie je 65 %. Najväčšie medzery Slováci majú vo vedomostiach o informačnej bezpečnosti. Súvisí to aj s tým, že Slováci majú vo veľkej obľube sociálne siete. Najpopulárnejší je Facebook, na ktorom ľudia často zverejňujú svoje celé meno, dátum narodenia či bydlisko a neuvedomujú si, ako tieto údaje môžu byť zneužité.
Prieskum IT Fitness na druhej strane ukázal, že ľudia majú dobrú znalosť počítačových programov a najpoužívanejšou službou na internete je internet banking. Používa ju až 29 % ľudí. Po nej nasleduje rezervácia vstupeniek (25 %) a rezervácia ubytovania a leteniek (14 %).
Účastníci testovania zároveň preukázali dobré zručnosti vo vyhľadávaní na internete, či už išlo o vyhľadávanie vlakových spojení alebo informácií o divadelných predstaveniach.
Nový fenomén sociálnych sietí a digitálnej spoločnosti je aj výzvou pre reformu školstva. Najpoužívanejšími zdrojmi informácií nie sú totiž odborné zdroje, databázy a vzdelávacie portály, ale Google a ostatné vyhľadávače spolu s online encyklopédiou Wikipedia.
Podľa údajov účastníkov testovania ľudia internet používajú v rovnakej miere v škole a v práci, ako aj doma či v internáte. V ostatných vyspelých krajinách združených v organizácii OECD však prevláda používanie digitálnych technológií doma. Z druhov pripojení na internet v slovenských domácnostiach prevláda pripojenie DSL.
Testovanie bolo súčasťou aktivít v rámci Európskeho týždňa e–Skills 2010 organizovaného Európskou komisiou a IT asociáciou Slovenska.
Dočasne bezplatné volania na linku 159
16. 3. 2010
V ústrety zákazníkom a mestským políciám vychádza dočasne Slovak Telekom. Za volanie na linku mestskej polície 159 nebudú od 1. apríla 2010 zákazníci dočasne platiť. Spoločnosť tak robí aj napriek faktu, že telefónne číslo mestskej polície nie je zaradené do skupiny tiesňových, teda bezplatných čísel.
Toto telefónne číslo využíva menej ako polovica mestských polícií. Volanie na mestskú políciu nie je považované za tiesňové volanie ani v iných krajinách EÚ, kde je spravidla spoplatnené ako bežný hovor. Medzi tiesňové linky patria medzinárodné číslo 112, volanie na hasičský zbor 150, záchranka 155 a štátna polícia 158.
Prechodné obdobie, počas ktorého volanie na linku 159 nebude spoplatnené, vyprší v priebehu budúceho roka 2011. V prípade, že mestské polície budú mať záujem, aby im mohli občania volať bezplatne aj po tomto období, môžu začať využívať linku typu 0800 xxx xxx.
Slovak Telekom sa rozhodol zaradiť telefónne číslo 159 opäť medzi bezplatné čísla po rokovaniach so zástupcami mestských polícií. V týchto dňoch spoločnosť informuje o bezplatnom volaní na číslo 159 všetky mestské polície cez pridelených biznis predajcov.
Hrady na Považí získali prostriedky na opravu
16. 3. 2010
Tri hrady na Považí, Trenčiansky, Beckovský a Čachtický dostanú v najbližších dvoch rokoch nový vzhľad. Peniaze na opravu hrady získali z fondov Európskej únie.
V majetku obce je Beckovský hrad. Hoci sa obec dlhé roky snažila nájsť spôsob, ako zachrániť kultúrnu pamiatku, z vlastnej kasy rekonštrukciu zaplatiť nemohla.
Kamenný hrad na strmom beckovskom brale bol postavený v 13. storočí na oveľa starších základoch. Tvoril súčasť panstva Matúša Čáka. Hrad od 17. storočia chátra.
Obec Beckov si možno ako jediná obec na Slovensku zobrala úver na projektovú dokumentáciu vo výške 130 000 eur (4 milióny korún) na opravu hradu. Aj napriek tomu, že obecný rozpočet to zaťažilo, starosta Beckova si myslí, že to bol dobrý krok.
Teraz obec získala príspevok takmer 2,5 milióna eur. Zmluvu má podpísať v najbližších týždňoch. Rekonštrukcia musí byť hotová do dvoch rokov. Plánuje sa aj obnova dolnej časti hradu, kde vznikne muzeálne nádvorie.
Rovnaké sumy, približne 2,5 milióna eur, získali aj susedné hrady Čachtický a Trenčiansky hrad.
Niektoré druhy hadov dokážu vnímať infračervené žiarenie
15. 3. 2010
Vedci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu zistili, na akom princípe fungujú termoreceptory niektorých druhov hadov ako sú napríklad štrkáče, veľhady alebo pytóny. Z výskumu vyplýva, že hady infračervené žiarenie skôr cítia než vidia.
Termoreceptory, ktorými hady cítia sú dve malé jamky nachádzajúce sa medzi okom a nozdrami. Hady pomocou nich dokážu zaznamenávať infračervené žiarenie a zamerať a uloviť korisť, ktorá ho vyžaruje, aj v úplnej tme.
Týmto spôsobom presne lokalizovať svoju korisť do vzdialenosti jedného metra dokáže väčšina štrkáčov, veľhadov a pytónov. Pri štrkáčovi druhu Crotalus atrox je to dokonca až desať metrov. Až doteraz však vedci nevedeli, aký mechanizmus umožňuje hadom premeniť infračervené žiarenie na nervové impulzy. Podľa niektorých predpokladov za to môže fotochemický proces, vďaka ktorému hady dokážu vidieť v infračervenom spektre.
Molekulárny biológ z Kalifornskej univerzity v San Franciscu zistil, že termoreceptory na hlave hadov registrujú infračervené žiarenie ako teplo. Keď sa toto žiarenie dostane do kontaktu s pokožkou termoreceptorov, zahreje sa vnútri tenká membrána, ktorá dokáže zaregistrovať aj nepatrné rozdiely v teplote.
Tento signál sa po zahriatí membrány prenesie na nervové vlákna, ktoré následne aktivujú proteín TRPA1. Tento proteín je u cicavcov vrátane človeka receptorom bolesti. Na základe týchto poznatkov odborníci preto predpokladajú, že hady infračervené žiarenie nevidia, ale cítia.