Úspech, práve tak ako neúspech, je vecou náhody.

S úspechom je to ako s voňavkou - akonáhle sa dostane na vzduch, vyprchá.

Keď zistíte, kde toho druhého tlačí topánka, stúpiť mu na kurie oko už bude detskou hračkou.

Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom slede.

Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa cyklus začne sám od seba opakovať.

Všetko na svete funguje len preto, aby sa to v najnevhodnejšom okamihu mohlo pokaziť. Že sa to pokazilo, poznáte až potom, keď na to doplatíte.

Môžete stokrát dokázať nepravdivosť lživého výroku, aj tak sa vždy nájde niekto, kto mu uverí.

Dodaná súčiastka, alebo prístroj vyhovujú požiadavkám dovtedy, kým sa prvý raz nevyskúšajú.

Keď ste si už istí, že s vaším postupom budú všetci súhlasiť, niekto sa postaví proti.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)